Súčasné hospodárske a technologické zmeny, vrátane automatizácie, digitalizácie a umelej inteligencie, vyžadujú pružné a efektívne prispôsobenie vzdelávacieho systému. Cieľom našich návrhov, ktoré sme predniesli na stretnutí, je zabezpečiť súlad medzi potrebami pracovného trhu a kvalifikáciou absolventov.
Optimalizácia siete stredných škôl
Jednou z hlavných tém, o ktorých sme s ministrom školstva diskutovali, bola optimalizácia siete stredných škôl na Slovensku. Dlhodobo poukazujeme na príliš veľký počet stredných škôl v porovnaní s počtom žiakov, čo má za následok nedostatočnú naplnenosť škôl, zložité manažovanie na úrovni zriaďovateľov, komplikovaný proces určovania počtu žiakov prvého ročníka, slabé materiálno-technické vybavenie a predovšetkým nedostatok kvalifikovaných pedagógov.
Naše návrhy smerujú k špecializácii, optimalizácii a koncentrácii stredných škôl. To zahŕňa dôraz na tematickosť a užšie zameranie (podniková škola), udržateľnosť a zvýšenie kvality vzdelávacieho procesu (sektorové centrá excelentnosti), ako aj efektívnu alokáciu ľudského kapitálu, finančných prostriedkov, technologických a odborných zdrojov (stredoškolské vzdelávacie centrá).
Zlepšenie fungovania duálneho vzdelávania
Duálne vzdelávanie považujeme za efektívny spôsob odbornej prípravy žiakov. Naše skúsenosti však poukazujú na niektoré jeho nedostatky, ktoré je potrebné vyladiť. Ide najmä o nedostatočnú legislatívnu úpravu otázok týkajúcich sa agentúrneho systému duálneho vzdelávania, výkonu praktického vyučovania v teréne a v zahraničí alebo ospravedlňovania absencií. Chceme odstrániť akékoľvek nejasnosti a efektívne usmerniť zamestnávateľov v individuálnych prípadoch.
Prepojenie vysokého školstva s praxou
V oblasti vysokého školstva sme poukázali na potrebu jeho prepojenia s praxou. Financovanie slovenských vysokých škôl dnes primárne zohľadňuje počty žiakov, ale už minimálne „objednávku“ trhu práce. Účinným nástrojom na zmenu spôsobu financovania VŠ je zavádzanie tzv. výkonnostných zmlúv, čo znamená vzdelávanie na objednávku pracovného trhu.
Navrhujeme, aby štát na základe potrieb a prognóz trhu práce zadefinoval počty potrebných absolventov a tieto si objednal ako výkony vysokých škôl. Finančné prostriedky by tak prúdili len odborov, kde je daná potreba trhu práce. Presadzujeme, aby v určovaní kritérií na výpočet dotácie pre vysoké školy bola vyššia váha kladená na spoluprácu s externým prostredím a uplatniteľnosť absolventov. Sme presvedčení, že dôležité je vytvoriť štúdiu o možnosti a vplyvoch skrátenia vysokoškolského štúdia a štúdiu diverzifikácie siete, kde by niektoré školy boli zamerané, podobne ako vo Fínsku, na poskytovanie odborného bakalárskeho alebo praktického vyššieho vzdelania.
Riadenie a rozvoj vysokých škôl
Považujeme za dôležité, aby riadenie vysokých škôl bolo efektívne a dôsledné. Znamená to napríklad zlučovanie podporných služieb alebo prehodnocovanie roztrieštenosti výučby do rôznych budov a miest. Na druhej strane, štát by mal bez zaváhania podporovať vysoké školy v mimoriadnych situáciách, ako je napríklad problematická kompenzácia cien energií v roku 2022. Rovnako by mal zjednodušiť pravidlá verejného obstarávania, ktoré často komplikujú bežný chod inštitúcií.
Vysoké školy by mali pristupovať k tvorbe svojej stratégie komplexne, t. j. integrovať v nej akčné plány na jej realizáciu vrátane rozpočtového riadenia. Je dôležité, aby si uvedomovali, že študenti sú produktom školy. Práve zamestnávatelia by mali definovať, čo od absolventov očakávajú a školy by mali následne riadiť proces výučby tak, aby tieto požiadavky dokázali splniť.
Výskumné zameranie vysokých škôl by malo odrážať potreby praxe, čím by sa zabezpečila ich relevancia a aplikovateľnosť. Technické odbory sú materiálne náročné a preto, podľa nás, vyžadujú vyššiu mieru financovania.
Celoživotné vzdelávanie a podpora individuálneho rozvoja
APZD zdôrazňuje dôležitosť celoživotného vzdelávania. V tejto oblasti výrazne zaostávame v porovnaní so zvyškom Európy – len 4,8 % dospelej populácie sa na Slovensku vzdeláva. Ministrovi školstva sme preto predostreli náš návrh na zavedenie zákona o celoživotnom vzdelávaní vrátane vzdelávania dospelých. Poukázali sme aj na potrebu podpory individuálnych vzdelávacích účtov, mikroosvedčení či zabezpečenia kvality inštitúcií poskytujúcich odborné vzdelávanie.
Aliancia sektorových rád
S ministrom Tomášom Druckerom sme hovorili aj o Aliancii sektorových rád, ktorej cieľom je zosúladiť moderné potreby zamestnávateľov a celoživotné vzdelávanie občanov tak, aby sa zvýšila ich životná úroveň, uplatniteľnosť a tým aj konkurencieschopnosť slovenského trhu práce. V Aliancii vidíme dôležitú platformu na tvorbu národných sústav kvalifikácií a povolaní. Nakoľko dnes je ešte len v procese zahájenia svojej činnosti, požiadali sme nové vedenie ministerstva školstva, aby pokračovalo v jeho plnohodnotnom zapojení sa do činnosti a smerovania Aliancie tak, ako tomu bolo doteraz.
Vyhľadávanie talentov a inkluzívne vzdelávanie
Na pracovnom stretnutí s novým ministrom sme nevynechali ani tému vyhľadávania talentov. Konštatovali sme, že talentovaní jednotlivci, ktorí posúvajú spoločnosť a republiku dopredu, nie sú dostatočne aktívne vyhľadávaní. Diskutovali sme však aj o opačnom konci spektra, teda o inkluzívnom vzdelávaní a o prístupe k výchove rómskej populácie, ktorej počet presahuje pol milióna. Táto skupina predstavuje významnú príležitosť pre pracovný trh, pokiaľ sa nám podarí týchto ľudí integrovať do spoločnosti.
Ministerstvo školstva považujeme za dôležitého partnera pre udržanie konkurencieschopnosti Slovenska. Oceňujeme preto veľmi plodnú debatu, ktorá sa na stretnutí viedla. Teší nás, že minister Drucker má jasnú predstavu o potrebách praxe a o tom, aké výchovné zamerania by mali školy napĺňať.
Dospeli sme k dohode, že po zadefinovaní programového vyhlásenia vlády ministerstvo sformuje spoločné pracovné skupiny. Budú sa zaoberať jednotlivými oblasťami a usmerňovať ich tak, aby sa v priebehu najbližších dvoch rokov podarilo zrealizovať legislatívne zmeny v systéme školstva, ktoré by viac zosúladili trh práce so školským systémom.
Kvalita poskytovaného vzdelávania a uplatniteľnosť žiakov, študentov a dospelých na trhu práce je totiž jediným kľúčom k zlepšovaniu životnej úrovne a k hospodárskemu rastu celej krajiny, v ktorej budú ľudia chcieť študovať, pracovať a žiť.
APZD
