Dve tretiny slovenských výrobných podnikov plánujú v tomto roku zvyšovať mzdy, pričom takmer polovica z nich počíta s rastom o šesť až 10 percent. Vyplýva to z prieskumu personálnej agentúry Grafton, do ktorého sa zapojilo vyše 200 spoločností.
Podľa Štatistického úradu SR bolo na konci vlaňajška v priemyselnej výrobe zamestnaných takmer 470-tisíc ľudí a ich priemerná mesačná hrubá mzda bola 1 449 eur. Inštitút finančnej politiky ministerstva financií a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadujú v tomto roku zvýšenie miezd v priemysle na 1 560 eur.
Takmer polovica domácich výrobných podnikov plánuje okrem zvyšovania miezd aj nábory nových pracovníkov. Štatistické údaje však o výraznom nábore nehovoria. Počet zamestnancov sa má do konca roka v priemysle zvýšiť o necelé dve tisícky.
„Za relatívne nízkym číslom sa skrýva nezáujem Slovákov o prácu v priemyselnom sektore,“ prezrádza riaditeľ personálnej agentúry Grafton Martin Malo. Nedostatok záujemcov sa budú podniky snažiť zrejme kompenzovať pracovníkmi z krajín mimo Európskej únie.
Záujem o cudzincov
Nezáujem domácich o výrobné profesie aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov podnietil v slovenských firmách snahu získať zahraničnú pracovnú silu.
Z prieskumu vyplynulo, že 56 percent ich plánuje zachovať rovnaký počet zahraničných pracovníkov, pričom deväť percent firiem bude hľadať ešte viac zamestnancov z tretích krajín ako v minulom roku.
Podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza intenzita náboru zahraničných pracovníkov tento rok neodlišuje od predchádzajúcich.
„Nevnímame významný nárast alebo pokles záujmu našich členských firiem po zahraničných pracovníkoch. Dopyt je konštantný a pretrváva na viacerých pracovných pozíciách,“ dodáva.
Prijímanie všetkých
Slovenský trh práce ukazuje, že dokáže prijať viac zahraničných pracovníkov. Firmy majú napríklad záujem o montážnych pracovníkov či operátorov. Naďalej absentujú experti a odborníci so špecializovanými zručnosťami v oblasti priemyslu, výskumu a inovácií.
Požiadavky firiem na zahraničných zamestnancov sa nelíšia od tých, aké majú na uchádzačov zo Slovenska.
„Zamestnávatelia medzi pracovníkmi nerobia rozdiely,“ potvrdzuje A. Lasz.
Špekulatívne obchádzanie
Uchádzači o prácu na Slovensku zvyknú vo vízovom procese vytrvať a vypadávajú z neho len ojedinele, aj keď jednotlivé procesy trvajú dlho.
„Problémy cudzincom robí najmä získanie termínu pohovoru na konzulárnom úrade,“ myslí si sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Dobu, medzi podaním žiadosti o vízum a pohovorom, odhaduje na približne šesť až deväť mesiacov. Dlhá čakacia doba podporuje iniciatívu získať iný typ povolenia a obchádzať zaužívaný proces.
„Cudzinci sami prichádzajú na to, že je pre nich efektívnejšie získať povolenie na podnikanie. V súčasnosti je na Slovensku väčší počet pracovníkov, ktorí získali povolenie k pobytu na základe podnikania, ako tých, ktorí majú povolenie na zamestnanie,“ upozorňuje A. Lasz.
Asociácia presadzuje do pripravovanej novely zákona o pobyte cudzincov podmienku, ktorá by obchádzaniu procesu zabránila. Ak by cudzinec získal povolenie na zamestnanie, najbližší rok by účel pobytu nemohol zmeniť. Ak by štát zrušil povolenie na podnikanie z dôvodu nedosiahnutia zisku, o vystavení nového by sa malo žiadať až po uplynutí šiestich mesiacov.
Celý článok na TREND.sk.
TREND.sk
