PVV naznačuje, ktorým témam trhu práce a zamestnanosti sa nová vláda plánuje intenzívne venovať:
- znižovanie nezamestnanosti a vzdelávanie pre trh práce
- zvyšovanie odmeňovania zamestnancov
- podpora a rozširovanie kolektívneho vyjednávania
- zlepšovanie pracovných podmienok
- sprehľadnenie zamestnávania cudzincov, lákanie a udržanie talentov
Kde vziať zamestnancov
Nedostatok pracovných síl na trhu práce je známy fakt, ktorý potvrdzujú aj dáta. V PVV čítame, že vláda sa bude snažiť najmä o riešenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Cieľ chce dosiahnuť podporou celoživotného vzdelávania a zvyšovaním motivácie dlhodobo nezamestnaných zapojiť sa do pracovného procesu.
Nevyhýba sa však ani téme pracovnej migrácie z tretích krajín mimo Európskej únie. Vláda v tomto smere deklaruje zámer zjednodušiť procesy získavania pobytu pre vysokokvalifikovaných pracovníkov. V dokumente nájdeme aj zmienku o nedostatkových profesiách, ktorým chce ustanoviť jasné pravidlá.
„APZD v tomto smere už navrhla niekoľko riešení na spružnenie procesov. Napríklad len výmenou poradia rozhodovania ministerstva práce a ministerstva vnútra by bolo možné ušetriť 30 až 40 percent času,“ vysvetľuje Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyslu a dopravy (APZD). Dodáva, že asociácia bude o tejto téme s vládou rokovať.
Získavanie a udržanie talentov dáva PVV do kontextu nielen zahraničnej, ale aj slovenskej pracovnej sily finančnou podporou mladých, aby sa na Slovensku usadili a zostali tu žiť. Iné nástroje na udržanie mladých ľudí na Slovensku vláda v dokumente jasnejšie neuviedla.
Daň trestom za úspech
Nový kabinet začal pripravovať verejnosť aj na zmeny v chúlostivej téme daní fyzických osôb. Vo svojom programe plánuje zaviesť vyššiu daňovú progresivitu s pochopiteľným prihliadnutím na nízkopríjmové skupiny.
Musíme si však otvorene povedať, že akékoľvek zvyšovanie daní sa vždy prejaví nielen v nákupnom košíku priemerného občana, ale zároveň prispeje k vyháňaniu úspešných ľudí z krajiny. „Progresívne zdaňovanie je trestom pre úspešných ľudí, ktorí týmto krokom dostanú ďalšiu motiváciu pre odchod zo Slovenska,“ dopĺňa Lasz.
Maximálny priemer
Ďalšou otázkou je, či zámer vlády garantovať zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 60 percent priemeru v národnom hospodárstve nebude mať vplyv na nákladovú konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Už súčasná výška minimálnej mzdy, ktorá predstavuje 57 percent priemeru pred dvoma rokmi, je vysoko nad odporúčanou mierou EÚ. Tá je 60 percent mediánovej alebo 50 percent priemernej mzdy. „Ak však posúdime výšku priemernej mzdy platnú v danom roku s výškou minimálnej mzdy v platnou v danom roku, dosiahneme hodnotu 50 percent. To je vysoko nad napríklad Nemeckom, kde je to 42 percent. Susedné Česko má túto hodnotu na 44 percentách,“ vysvetľuje Lasz.
Konečnú cenu práce okrem minimálnej mzdy pritom ovplyvnia aj ďalšie vládne vízie: upraviť (zvýšiť) mieru príplatkov a vrátiť sa k pôvodnej úrovni stupňov náročnosti práce. Vláda týmito opatreniami môže ľahko dosiahnuť presne opačný efekt, ako plánuje.
„APZD sa už v minulosti ozvala proti nezmyselnému viazaniu príplatkov k minimálnej mzde, ktoré spôsobuje rast nákladov na prácu vysoko nad priemer EÚ. Oproti iným krajinám tiež poskytujeme viac typov príplatkov, napríklad za prácu v sobotu. Budeme vláde navrhovať, aby zvážila ich oslobodenie od daní a odvodov,“ dopĺňa generálny sekretár asociácie.
…s príplatkom
„Minimálna mzda a príplatky sú dva inštitúty, ktoré spolu nesúvisia. Ak máme minimálnu mzdu považovať za to, čím skutočne má byť, teda za úroveň, ktorú má človek v krajine zarobiť, tak ju teoreticky môžeme aj zvyšovať. Ale ak ju máme napojenú na príplatky, ktoré majú mať aj vysokopríjmoví ľudia, tak to neúmerne zaťažuje sektor,“ vysvetľuje Andrej Lasz
Realizácia týchto opatrení by podľa nás mala byť vždy vyvážená pre všetky strany. Pri súčasnom nastavení totiž všetko zaplatí firma, ale zamestnanec z tejto hodnoty vidí sotva polovicu. Ak sa bude naďalej zvyšovať náklady práce najmä u nízkokvalifikovaných zamestnancov v chudobnejších regiónoch, môže hroziť ich prepúšťanie. Obzvlášť v prípade, že náklady na ich prácu budú vyššie ako vyprodukovaná hodnota.
Následkom toho bude čierna práca, alebo prepúšťanie. To môže zmariť hlavný cieľ vlády – pokračovať v znižovaní nezamestnanosti. PVV, žiaľ, neuvádza žiadny iný variant, ako zvýšiť čisté mzdy nízkopríjmových skupín bez zvyšovania tlaku na rast ceny práce.
Pracovné podmienky podľa európskych štandardov
PVV je v tejto oblasti pomerne zdržanlivé a nevieme presne prečítať možné smerovanie a víziu. Vláda hovorí o skvalitnení pracovnoprávnych predpisov, ako aj predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. APZD vďaka svojim členom v tejto oblasti disponuje množstvom podnetov na zlepšenie vychádzajúcich z aplikačnej praxe.
Program je už o niečo viac konkrétnejší v otázke kolektívneho vyjednávania, ktoré vláda bude v maximálnej miere podporovať najmä v jeho sektorovom rozširovaní. Základnou filozofiou APZD je, že kolektívne zmluvy je najvhodnejšie uzatvárať na úrovni jednotlivých podnikov. Tak je možné prispôsobovať jednotlivé podmienky špecifikám konkrétnych pracovísk. „Vzhľadom na to európsku smernicu o minimálnych mzdách, ktorá hovorí, že v nasledujúcich rokoch máme dosiahnuť až 80 percentné pokrytie kolektívnymi zmluvami, bude snaha presvedčiť vládu o tom, že sektorové kolektívne zmluvy môžu jednotlivé firmy poškodzovať, veľmi náročná,“ uzatvára Andrej Lasz.
APZD
