Ako sa stať členom?

Plánované zvýšenie maximálnej hmotnosti a rozmerov kamiónov, o ktorom sa má diskutovať na júnovom zasadnutí ministrov dopravy členských krajín EÚ, má za cieľ podporiť dekarbonizáciu nákladnej dopravy. Ťažšie batérie elektrických kamiónov by tak neovplyvnili množstvo prepravovaného tovaru. Nové normy však majú platiť aj pre tradičné naftové kamióny až do roku 2035, čo by im umožnilo stať sa väčšími a ťažšími. Znamenalo by to zvýšené náklady na údržbu ciest, väčšie riziko pre ľudí na cestách, no najmä odklon od cieľov presúvať nákladnú dopravu na železnice.

Ján Biznár, prezident Asociácie železničných dopravcov Slovenska, varuje: Ak sa teraz nepohneme správnym smerom, budúce generácie nám to neodpustia. Dlhodobo zanedbávané investície do modernizácie železníc priamo ovplyvňujú efektivitu železničnej dopravy a držia nás stále na úrovni minulého storočia. Zatiaľ čo kamióny narastajú, naše železnice stagnujú. Štát a jeho zodpovedné organizácie dlhé roky absolútne neriešili kapacitu infraštruktúry, prevádzkyschopnosť a konkurencieschopnosť železníc.“

Slovensko sa zaviazalo podporovať presun tovaru z ciest na železnice. Vo svojich záväzkoch však zaostáva. Kombinovaná doprava, ktorá využíva viacero druhov prepravy, napríklad cestnú a železničnú, efektívne a ekologicky preklápa náklad z ciest na železnice. Znižuje preťaženie ciest tým, že väčšinu trasy prejde náklad po železnici a len záverečný úsek po ceste. František Komora, prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva SR, zdôrazňuje: Kombinovaná doprava je riešením, ktoré môže podporiť nielen presun časti prepravovaného tovaru na železnicu, ale v kombinácii s ňou efektívne nasadiť kamióny s elektrickým pohonom, ktorých širšiemu uplatneniu zatiaľ bráni ich pomerne krátky dojazd. Ide o riešenie, ktoré eliminuje slabé stránky tak železníc, ako aj cestnej dopravy a umožňuje ich úspešnú a obojstranne výhodnú spoluprácu.“

Peter Kiss, generálny riaditeľ spoločnosti METRANS, však poukazuje na technické prekážky:Katastrofálny stav koľají a chýbajúce investície do opráv existujúcej a výstavby novej železničnej infraštruktúry značne limitujú rozvoj a efektívne využívanie kombinovanej dopravy. Je nemysliteľné, aby vlak, ktorý príde z nemeckých prístavov za približne 15 hodín, šiel posledných 45 kilometrov z Bratislavy do Dunajskej Stredy takmer 6 hodín.“

Slovensko potrebuje nasledovať príklad vyspelých európskych krajín a využiť potenciál kombinovanej dopravy, ktorá predstavuje budúcnosť prepráv tovarov, na maximum. „Význam kombinovanej dopravy narastá so zvyšujúcim sa počtom firiem, ktoré sa vo svojich ESG stratégiách zaviazali k znižovaniu svojej uhlíkovej stopy. Podniky majú záujem prepravovať tovary kombinovanou dopravou. Preprava po železnici je dnes zelenšia a cenovo dostupnejšia ako kamiónová doprava. V priemysle, obzvlášť automobilovom, však musia dodávky prebiehať zároveň rýchlo. A pokiaľ zlý stav koľají dodacie lehoty predlžuje, je to veľký problém a komplikuje to využívanie kombinovanej dopravy,“ vysvetľuje Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.

APZD, AROS, ZLZ SR a METRANS apelujú na kompetentných, aby po vzore ČR zriadili fond dopravnej infraštruktúry. Tento fond by mal byť financovaný zo štátneho rozpočtu alebo európskych fondov, pričom kľúčové je, aby bol predvídateľný a pravidelne plnený. To by umožnilo dlhodobo plánovať investície do železničnej infraštruktúry. Železnica je totiž tak komplexná, že nie je možné do nej investovať, ak nevieme z roka na rok, koľko budeme mať financií. Potrebujeme jasnú víziu a istotu, aký objem finančných prostriedkov bude k dispozícii na tieto investície.

Žiadame dodržiavať schválenú Koncepciu rozvoja intermodálnej dopravy SR do roku 2030, ktorá umožňuje z Plánu obnovy a odolnosti SR poskytovať dva typy dotácií: prevádzkové dotácie a dotácie na podporu nákupu intermodálnych prepravných jednotiek. Koncepcia má tri druhy podpôr:

  1. Podpora nových liniek v systéme nesprevádzaná kontinentálna kombinovaná doprava. Táto podpora je určená pre všetkých prepravcov, ktorí zavádzajú nové linky kombinovanej prepravy, pokiaľ vďaka týmto linkám príde k presunu nákladnej prepravy z ciest na železnicu.
  2. Podpora nákupu intermodálnych prepravných jednotiek. Ide o podporu na nákup technického vybavenia, ako sú napríklad železničné vozne, výmenné nadstavby na cestné nákladné automobily, nosiče kontajnerov alebo manipulovateľné cestné návesy.
  3. Pravidelné podpory intermodálnej/kombinovanej dopravy. V súlade so schválenou koncepciou dostane dopravca presne určenú sumu za každú prepravenú intermodálnu prepravnú jednotku. Napríklad pri vnútroštátnej preprave by takáto podpora mohla byť v rozmedzí od 20,25 do 31,05 eur na bežný kontajner, v závislosti od počtu kilometrov.

Z Plánu obnovy a odolnosti SR je alokovaných 16,1 milióna eur len na prvé dva druhy podpôr, zatiaľ čo na pravidelné podpory intermodálnej/kombinovanej dopravy doteraz neboli vyčlenené žiadne finančné prostriedky. Práve tieto dotácie pritom prepravcovia potrebujú najviac.

Spoločne preto vyzývame vládu SR a Ministerstvo dopravy SR, aby urýchlene spustili výzvy na všetky tri druhy podpôr a zabezpečili, že budú pripravené tak, aby ich dopravcovia mohli efektívne využiť.

Pozrite si záznam tlačového brífingu:

Zdroj: ta3

Scroll top