30. rokovanie HSR SR | 9. október 2023

Prečo treba konsolidovať?

Slovensko bude mať v tomto roku najvyšší deficit v celej EÚ. Sú za tým výdavkové politiky štátu, predovšetkým v oblasti nezodpovedných sociálnych transferov. Opatrenia ako rodinný balíček, rodičovský dôchodok, predčasná valorizácia dôchodkov (2,1 mld. eur), plošné kompenzácie cien energií pre domácnosti (2 mld. eur bez započítania memoranda so SE), plošné navyšovanie miezd vo verejnej správe (rast výdavkov na mzdy 1 mld. eur oproti 2022).

V prípade, že Slovensko bude pokračovať s deficitným financovaním, miera verejného dlhu k HDP narastie. Aktuálne sa pohybuje blízko 60-percentnej hranice, čo je maximálna výška podľa Maastrichtských kritérií. Ambíciou vlády SR by preto malo byť znižovanie štátneho dlhu. Inak nám hrozí zhoršenie ratingu, čo prinesie vyššie rizikové prirážky na štátnych dlhopisoch. Čiže zahraniční investori budú chcieť od nás vyšší úrok a požičiavanie na kapitálových trhoch tak vyjde drahšie. Ocitneme sa v dlhovej pasci,  z ktorej nebude návratu a hrozí grécka cesta.

To sú dosť závažné dôvody na to, aby sme sa snažili o nastavenie konsolidovania verejných financií. Proces by však mal prebiehať postupne, takým tempom, aby čo najmenej ohrozil ekonomický rast SR.

Myslíme si, že vzhľadom na aktuálne možnosti ekonomiky SR a vývoj makroekonomického prostredia by sa mala zdravá miera konsolidácie rozpočtu pohybovať okolo 1 % bodu ročne. Čo znamená, že na konci štvorročného volebného obdobia deficit dosiahne 2,5 % z aktuálnych 6,5 %. V horizonte šiestich rokov sa tak SR vie dostať na vyrovnaný rozpočet. „Jednopercentný deficit rozpočtu je možné z dlhodobého hľadiska v Slovenskej republike zvládnuť,“ uviedol na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky (HSR SR) prezident APZD, Alexej Beljajev.

Zvyšovanie daní nikam nevedie

Konsolidácia deficitu po predchádzajúcej kríze prebiehala najmä na strane zvyšovania daní a príjmov štátu. I napriek tomu, že štát dnes vyberá o 5 % HDP daní viac ako pred desiatimi rokmi, vláda tento rok skončí s extrémne vysokým deficitom. Konsolidačné – dočasné zvýšenie daní sa väčšinou premenilo na trvalý výdavok.

„Akékoľvek nové zvyšovanie daní, bez predchádzajúceho zrušenia týchto neefektívnych výdavkov znamená len ich trvalé zabetónovanie do verejných výdavkov. Nič viac, nič menej. Uplynulé zvyšovanie daní neviedlo k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, budovaniu infraštruktúry, minimálne znižovalo investičný dlh verejnej správy,“ konštatuje prezident APZD.

Prečo je nový návrh rozpočtu problematický?

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predstavilo vyrovnaný rozpočet verejnej správy. Predpokladá deficit -2 miliárd eur. Výpadok je na úrovni celej verejnej správy kompenzovaný prebytkovým rozpočtom jej ostatných subjektov.

V návrhu opatrení úradníckej vlády opäť prevládajú daňové opatrenia, ktoré predstavujú 59 % podiel z celkového objemu, zatiaľ čo úspory na výdavkoch dosahujú len 41 %, pričom objem 3,9 miliardy predstavuje len zhruba polovicu existujúceho deficitu. Úradnícka vláda tak vysiela signál, že konsolidácia len na strane výdavkov nie je možná…

Predložený návrh ďalej neobsahuje detaily očakávaných výdavkov jednotlivých ministerstiev, je zjavne nedokončený.

Makroekonomické dopady sú prepočítané prostredníctvom vyrovnaného rozpočtu, ktorý je dosiahnutý na základe pomerne absurdných predpokladov – zníženie zamestnanosti vo verejnej správe o 33 %, v rovnakej miere zníženie vládnej spotreby a investícií.

„Prinieslo by to obrovský nárast nezamestnanosti a stagnáciu hospodárstva, čo by nás paradoxne priviedlo ako štát ešte do horšej situácie,“ vysvetľuje Andrej Lasz, generálny sekretár APZD. Znamenalo by to pokles miezd o 4 %, prudký prepad HDP o 6,4 % a zníženie daňovo odvodových príjmov o 3 mld. eur, destabilizáciu verejných inštitúcií (súdy, okresné úrady, ministerstvá), ohrozenie kritickej infraštruktúry, kolaps samospráv a celkovú destabilizáciu štátu.

Štát by mal prilákať nových zahraničných investorov

Kľúčom nie je len samotná konsolidácia, ale i nárast HDP a prilákanie zahraničných investorov, ktorých prírastky môžu pomôcť znižovať dlh aj napriek tomu, že financovanie rozpočtu bude ešte nejaký čas deficitné.

Prezident APZD poukazuje na zaujímavý fakt: „Top 100 platiteľov dane z príjmu právnických osôb zaplatilo štátu v roku 2021 až 1,5 mld. eur.“ Prilákanie len 10 podobných firiem môže do rozpočtu priniesť každoročne v priemere 150 mil. eur. To je smer, ktorým by sa mala budúca vláda uberať.

Stanovisko APZD k ozdraveniu verejných financií z pohľadu priemyslu

Dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor predstavil v uplynulých dňoch Návrh na ozdravenie verejných financií. Materiál z dielne Ministerstva financií SR obsahuje takmer 100 opatrení v objeme necelých 10 miliárd eur, ktoré by pomohli ozdraviť verejné financie. Ako ich hodnotíme?

Zásadne nesúhlasíme s nasledovnými navrhovanými opatreniami:

• zvýšenie dane z benzínu a nafty,
• zvýšenie poplatkov za znečisťovanie ovzdušia,
• indexácia environmentálnych poplatkov, zvyšovanie cien za vypúšťanie odpadových vôd,
• zníženie zliav pre železničných dopravcov o 50 %,
• zvýšenie základnej sadzby DPH,
• znovuzavedenie daňových licencií.

„Neviem, či chceme od nás vyhnať všetkých bohatých ľudí, pritom Slovensko má jeden z najrovnejších príjmov v rámci Európskej únie, kde je rozdiel medzi bohatými a chudobnými  v podstate najmenší…“ poznamenáva generálny sekretár APZD na margo opatrení ako sú nasledovné:

• zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov,
• zrušenie zvýhodňovania mikrodaňovníkov,
• zníženie maximálnej výšky nemocenských dávok,
• zavedenie tretej sadzby DPFO.

S niektorými opatreniami sa však v APZD stotožňujeme, ide o nasledovné:

• rozšírenie spoplatnenia cestnej siete pre nákladné vozidlá, aj v intravilánoch obcí (úspora 87 mil. eur),
• zníženie zamestnanosti / zlučovanie výkonu kompetencií samospráv (úspora 187 mil. eur),
• nulová valorizácia miezd vo verejnej správe na rok 2024, v rokoch 2025 a 2026 len 3 % (úspora 651,7 mil. eur),
• skrátenie doby poberania rodičovského príspevku do 2 rokov dieťaťa (úspora 797 mil. eur),
• zrušenie rekreačných poukazov (úspora 70 mil. eur za 3 roky),
• úprava nastavenia predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch (úspora 471,5 mil. eur).

Dôvody, prečo s jednotlivými bodmi súhlasíme či nesúhlasíme, nájdete vysvetlené pod článkom v dokumente s celým znením stanoviska na stiahnutie. Samotná úradnícka vláda považuje predloženie návrhu rozpočtu len za povinnosť a zrkadlo stavu slovenských verejných financií. Z nášho pohľadu je preto dôležitejšia diskusia o budúcom tempe konsolidácie verejných financií s novou vládou.

Program rokovania

1. 1. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 
      Predkladá: Ministerstvo financií SR