Lengvarského rezort chce postihnúť majiteľov jednoosobových eseročiek, doplatia na to aj tisíce ďalších nízkopríjmových zamestnancov. Čoskoro možno prídu na rad sociálne odvody, varujú zväzy
Ak v parlamente prejde chystaná novela zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, prinesie to tisíckam najslabšie zarábajúcich Slovákov finančný problém. Hoci sa vláda Eduarda Hegera má držať predvolebných sľubov a znižovať dane i odvody, robí opak. Tentoraz zacielila na zdravotné odvody.
Zdravotné odvody sú v hľadáčiku štátu
Zamestnanci v súčasnosti platia zdravotné odvody zo svojich skutočných príjmov. Zároveň platí, že zamestnanec, ktorý zarába menej ako 570 eur mesačne, si môže uplatniť na zdravotné poistenie odpočítateľnú položku najviac 380 eur. Pôvodne rezort zdravotníctva navrhol v novele zákona od 1. januára 2023 zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu vo výške minimálnej mzdy (700 eur). Chystá sa to však s pomocou parlamentu zmeniť.
„Aktuálny stav je taký, že minimálny vymeriavací základ zamestnanca by sa mal skutočne zaviesť, avšak už len vo výške životného minima, teda 234,42 eur mesačne,“ objasňuje na sociálnej sieti exminister rezortu práce a expert na dane, mzdy aj odvody Jozef Mihál. „Ak niekto patrí medzi údajne 57-tisíc ľudí, ktorí ako zamestnanci platia zdravotné odvody z nižšieho základu a súčasne nejde o poistencov štátu, spolu so zamestnávateľom bude od januára platiť zdravotné odvody najmenej 32,80 eura mesačne,“ dodáva J. Mihál.
Ministerstvo zdravotníctva si od tejto novinky sľubuje ročne 20 miliónov eur do rozpočtu zdravotných poisťovní. Zámerom celej novely je zlepšiť využívanie zdravotných odvodov a dlhodobo zaistiť financovanie zdravotníctva, uviedla pre TREND hovorkyňa rezortu Petra Lániková.
Rezort tvrdí, že na „čiernych pasažierov“ doplácali nemocnice, ambulancie alebo poctiví podnikatelia. „Návrh sa nachádza na vláde tak uvidíme, ako bude v parlamente,“ uviedol pre TA3 minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
Minimálny základ určí životné minimum
Zámer štátu je teda jasný – odhaliť špekulantov pri zdravotnom poistení a riadne ich „skasírovať“. Návrh na minimálny vymeriavací základ bol podľa P. Lánikovej reakciou na špekulatívne zamestnávanie, kedy sa človek zamestnal na minimálny úväzok, aby sa vyhol plateniu zdravotných odvodov. V rámci pripomienkového konania došlo podľa jej slov ku kompromisu.
„Základ sa bude odvíjať od životného minima, nie od minimálnej mzdy. Ten je dostatočne vysoký, aby sa eliminovali špekulatívne úväzky,“ dodáva P. Lániková. Ak by pritom vypočítaný odvod nedosiahol výšku odvodu z minima, zamestnanec by musel doplatiť rozdiel.
S faktom, že neexistujúci minimálnym vymeriavací základ zamestnanca sa často zneužíval, súhlasí aj poradkyňa pre dane, mzdy a účtovníctvo Jaroslava Lukačovičová. „Aj keď máme systém zdravotného poistenia nastavený ako solidárny, nepripadalo mi solidárne, aby niekto špekulatívne odvádzal odvody z hrubej mzdy pár eur mesačne a ostatní, vrátane štátu, na neho doplácali,“ hovorí účtová poradkyňa.
Na návrh by však najviac doplatili nízkopríjmoví zamestnanci, ktorí svojou kvalifikáciou alebo možnosťami nedosahujú vymeriavací základ ani vo výške navrhovaného životného minima.
Jednoosobové eseročky sa vynájdu
Dotkne sa to aj zamestnancov s kratšími úväzkami, dohodárov, ale aj majiteľov jednoosobových eseročiek. „Pre majiteľov jednoosobových eseročiek bude stále lacnejšie zaplatiť preddavok na zdravotné poistenie (32,80 eura mesačne) z minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca, čo je navrhované životné minimum 234,42 eura, ako preddavok na poistné z pozície samoplatiteľa zdravotného poistenia, pri ktorom je minimálny vymeriavací základ 50 percent priemernej mzdy,“ dodáva J. Lukačovičová.
Pre rok 2022 sa zdravotné poistenie pre samoplatiteľa počíta z priemernej mesačnej mzdy z roku 2020. Jej hodnota bola podľa Štatistického úradu SR 1 092 eur. Samoplatitelia majú zo zákona povinnosť platiť minimálne mesačné poistné, teda 79,31 eur v roku 2022, tí so zdravotným postihnutím 39,65 eura.
Zároveň sa nová povinnosť minimálneho odvodu zo životného minima nemá vzťahovať na poistencov štátu, teda napríklad na študentov, poberateľov dávok v hmotnej núdzi, osoby evidované na úrade práce, starobných a invalidných penzistov či osoby dočasne práceneschopné alebo na ošetrovnom.
Chaos a neprehľadnosť bude pokračovať
Návrhu novely zákona pripomienkovali aj rôzne organizácie. Asociácia zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov uvádza, že minimálny vymeriavací základ na úrovni odvodu zo životného minima je neakceptovateľné riešenie.
Navrhované znenie totiž podľa asociácie negatívnym spôsobom zasiahne najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria, okrem iného, matky pracujúce na čiastočné úväzky, ktoré sa vrátili po rodičovskej dovolenke a už sa nepovažujú za poistencov štátu alebo ŤZP osoby, pracujúce na kratší pracovný čas a podobne. Navyše pri zdravotných a sociálnych odvodoch je potrebné zohľadniť aj rôzne vymeriavacie základy, každoročné zmeny sociálnych odvodov, rôzne výšky odvodov, stropy a výnimky, ktoré sú už aj pri aktuálne nastavenom daňovo-odvodovom systéme obzvlášť neprehľadné.
Proti akýmkoľvek minimálnym zdravotným odvodom je aj Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy. Pocítili by to hlavne najmenej zarábajúce skupiny zamestnancov, ako sú osamelí rodičia pracujúci na skrátené úväzky. „Podľa nášho názoru je navrhovaný zákon v rozpore s cieľom EÚ podporovať skrátené úväzky a flexibilné zamestnávanie. Zamestnávateľom zvyšuje náročnosť spracovania miezd,“ poznamenáva A. Lasz.
Chýbajú konkrétne analýzy a prepočty
Namiesto zavedenia celoplošného odvodu odporúča zamerať sa na dôkladnú kontrolu. „Ak však už zavádzame minimálne odvody, súčasne by mala byť stanovená aj ich maximálna výška. Obávam sa, že po minimálnych zdravotných odvodoch budeme v krátkom čase svedkami snáh aj o zavedenie minimálneho odvodu na sociálne poistenie,“ dodáva generálny sekretár A. Lasz.
Pokračovanie článku na TREND.sk.
TREND.sk
