Pandemické roky 2020 a 2021 sa vyznačovali silnými vládnymi stimulmi, ktoré firmám na Slovensku pomohli tvoriť vyššie príjmy aj bilanciu peňažných tokov, teda cash-flow. Rok 2022 bol už bez stimulov a kým slovenská ekonomika sa v tomto období vrátila na predpandemickú úroveň, cash-flow väčšiny odvetví sa dostal pod úroveň z roku 2019. V aktuálnej analýze na to upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). Problémy s cash-flow po pandémii potvrdili pre TASR aj viaceré zamestnávateľské zväzy. V tejto súvislosti vyzývajú na systematickú podporu podnikateľského prostredia.
„Aktuálnu situáciu v oblasti firemného cash-flow vnímame s obavou, nakoľko znižovanie cash-flow po pandemických rokoch výrazne zasahuje do chodu a ovplyvňuje prevádzku firiem. Pokles cash-flow má negatívny dopad na ich investičné aktivity, výrobné kapacity a zamestnanosť,“ uviedol pre TASR generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz.
Peňažné toky z podnikateľskej činnosti zobrazujú podľa ISA ekonomickú silu podnikov vernejšie ako účtovné zisky, pretože cash-flow obsahuje aj položky, ktoré sa v zisku nenachádzajú, ale ovplyvňujú fungovanie firiem. Malé a stredné podniky na Slovensku, ktoré tvoria 99,9 % všetkých podnikateľských subjektov a zamestnávajú 75 % aktívnej pracovnej sily, vytvorili podľa inštitútu v roku 2022 cash-flow vo výške 17,8 miliardy eur. Ide o pokles o 2,8 miliardy eur oproti roku 2021 a 1,6 miliardy eur oproti roku 2020.
V porovnaní s predpandemickým rokom 2019 vyprodukovali podniky v roku 2022 cash-flow nominálne vyšší o 1,16 miliardy eur alebo 7 %. Po zohľadnení nárastu cien za toto obdobie sa však cash-flow reálne znížil o 12,9 %. Reálny rast zaznamenala medzi rokmi 2019 a 2022 menej ako polovica odvetví (9 z 19). Nominálne rástla síce väčšina (13), ale nie všetky odvetvia. „Pre porovnanie, ekonomika Slovenska meraná cez hrubý domáci produkt prekročila predpandemickú úroveň v reálnom vyjadrení v prvom štvrťroku 2022,“ priblížil ISA.
Znižovanie dostupnosti voľných finančných prostriedkov limituje podľa APZD schopnosť firiem investovať do nových technológií, výskumu a vývoja alebo rozširovania výrobných kapacít. Môže to viesť k spomaleniu inovačného tempa a znižovaniu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu.
Do budúcnosti APZD dúfa v stabilizáciu situácie a postupné zlepšovanie cash-flow v dôsledku obnovy rastu ekonomiky, poklesu inflácie a zvyšovania dopytu po výrobkoch.
„Apelujeme však na potrebu prípravy a implementácie stratégií zameraných na podporu podnikateľského prostredia, ktoré pomôžu slovenskému priemyslu, doprave, ako aj drobným firmám a živnostníkom čeliť súčasným ekonomickým výzvam a zabezpečia im udržateľný rast a rozvoj,“ doplnil Lasz.
Pokračovanie článku na TERAZ.sk.
APZD
