Nedávno prebehla vedeckými médiami správa, že vedci po prvýkrát vytvorili funkčný polovodič z grafénu, čím otvorili cestu počítačovým čipom s vyšším výkonom a účinnosťou ako dnešné kremíkové čipy. Grafén je materiál vyrobený z jednej vrstvy atómov uhlíka, ktorý je pri porovnateľnej hrúbke pevnejší ako oceľ. Je mimoriadne dobrým elektrickým vodičom a je vysoko odolný voči teplu a kyselinám. Napriek jeho výhodám sa však funkčný grafénový polovodič, ktorý možno ovládať tak, aby viedol alebo izoloval elektrickú energiu podľa želania, vedcom vyhýbal. Grafénové čipy možno budú riešením globálneho nedostatku silikónových čipov, ktorý sa naplno rozbehol počas narušenia dodávateľských reťazcov z čias pandémie Covidu-19. Je to len jeden z príkladov, ako rýchlo napreduje vývoj v tejto kriticky dôležitej oblasti.
Budúcnosť je neďaleko
Ako vždy v dejinách vedy je aj súčasná situácia veľkou príležitosťou, od využitia ktorej bude závisieť výkonnosť ekonomiky a životná úroveň v nadchádzajúcich desaťročiach. Samotná Európska únia plánuje čo najviac posilniť svoju sebestačnosť v tejto oblasti a plánuje do nejv nasledujúcich rokoch investovať desiatky miliárd eur. Časť z nich môže prísť aj na Slovensko. Naša krajina disponuje vývojovými kapacitami vo firmách, na technických univerzitách, Slovenskej akadémii vied, ako aj medzi členmi Asociácie priemyselných zväzov a dopravy. Tá vo svojej analýze pracovného trhu konštatuje, že rozvoj polovodičového priemyslu aj u nás je nutnou podmienkou pre úspešné Slovensko v európskom priestore inovácií a priemyslu s vysokou pridanou hodnotou. Podpora rozvoja súkromného sektora v oblasti polovodičového priemyslu bude stimulovať aj vznik dodávateľského reťazca ktorý bude prínosom pre celé národné hospodárstvo. Inšpiráciu pre ďalšie kroky nájdeme aj u susedov.
Česko sa totiž medzičasom sa stalo malou stredoeurópskou veľmocou v oblasti čipov. Praha je domovom vývojového centra STMicroelectronics, najväčšieho európskeho výrobcu polovodičov. Svoje pobočky tu má aj japonský Renesas Electronics dodávajúci pre Apple alebo ASICentrum. V Brne nájdeme holandský NXP Semiconductors, americký Intel alebo čínsky Espressif. Česká vláda pripravuje multimiliardovú investíciu s Taiwanom. Avšak nepôjde o výrobu, ale o čipové dizajnové centrum s vysokou pridanou hodnotou. Investície prinesú krajine v nasledujúcich rokoch hodnoty v desiatkach miliárd dolárov.
Vojna o čipy
S pribúdajúcimi službami v oblasti umelej inteligencie prudko rastie aj potreba hardvérovo zabezpečiť kapacity na ich rozvoj. S tým, ako sa postupným vývojom budú rozširovať oblasti a činnosti, v ktorých umelá inteligencia preberie časť ľudskej práce, nároky na technické zabezpečenie môžu postupne prejsť do fázy, pre ktorú sa už dnes používa výraz “vojna o čipy”. Len v jednom modernom vozidle ich je viac ako 2000, pričom automobilový priemysel už dnes patrí k najväčším odberateľom. Automotive je základným kameňom slovenskej ekonomiky, no stále neexistuje vládna stratégia, ktorá by tento stav reflektovala aj z hľadiska zabezpečenia dostatku čipov.
Susedia nespia
Ak ste teraz uviazli v predstave, že postaviť novú továreň na čipy je v čase globálneho nedostatku istou investíciou, musíme vaše nadšenie trochu schladiť. Jedna jediná továreň si vyžaduje investície v miliárdách eur a know-how, ktoré si každý z úzkeho okruhu výrobcov úzkostlivo stráži. Aj najväčšie firmy z tohto kritického segmentu však potrebujú rozširovať výrobu a tak investujú do nových kapacít v zahraničí. Taiwanský gigant a svetový hráč číslo jeden, spoločnosť TSMC, buduje mamutiu továreň v americkej Arizone. Ďalšia, tentoraz v Japonsku, chce spustiť výrobu ešte v tomto roku. O niečo menšiu, v nemeckých Drážďanoch, netrpezlivo očakáva susedné Česko, ktoré sa na spustenie výroby dlhodobo pripravuje. Náš sused si dobre uvedomuje, že konkurovať nemeckému projektu nedokáže, preto sa chce zamerať na to, čo by sme mohli nazvať podporné služby, najmä v oblasti ľudských zdrojov. Česko sa chce stať hubom vývojárov a ďalších odborníkov pre celú Európu, čo sa v lukratívnosti takmer vyrovná samotnej továrni. Stovky miliónov českých korún medzitým budú smerovať na bezpečnosť dodávok, vzdelávanie či dizajn čipov.
Nejde však len o české a nemecké pohraničie. Ďalší z veľkých hráčov, spoločnosť Intel, plánuje veľkú investíciu za takmer päť miliárd dolárov v susednom Poľsku, kde by do roku 2027 mala vzniknúť továreň na počítačové čipy. Bude v nej pracovať takmer 2000 špičkových odborníkov. Ľudské zdroje, tak ako pri nemeckom projekte, budú problémom, ktorý môže Slovensko využiť dlhodobou podporou vzdelávacích projektov. Naši susedia nespia a naskakujú na vlak, ktorý bude čoskoro hýbať celým svetom. Je čas, aby doň nastúpilo aj Slovensko.
APZD
