V rámci EÚ má vyšší podiel odvodov platených zamestnávateľmi už len Francúzsko. Výsledkom je menej pracovných miest, relatívne nízky čistý príjem, ktorý znižuje konkurencieschopnosť slovenských zamestnávateľov v porovnaní so zahraničím, ako aj motiváciu zamestnancov s nízkymi mzdami k hľadaniu práce.
Cieľom štúdie je ukázať alternatívy, ktoré je možné uplatniť pre dosiahnutie vyšších čistých príjmov zamestnancov. V úvode analyzujeme možnosti znižovania odvodového zaťaženia práce, dopady a eventuality plošného zníženia, ako aj selektívneho zníženia pomocou odvodovej odpočítateľnej položky. Zameriavame sa na alternatívy financovania fiškálnych dopadov navrhnutých opatrení. Ďalšia časť materiálu je analýzou odvodového zaťaženia a jej dopadov na nízku fiškálnu gramotnosť zamestnancov a verejnosti. Navrhuje zmeny, ktoré by mali viesť k zmene definície hrubej mzdy, ako ju poznáme dnes.
Keďže nepriame náklady zamestnávania tiež ujedajú z koláča čistého príjmu zamestnancov, nevynechávame ani dôslednú analýzu týchto nákladov. Okrem rôznych byrokratických nákladov sa venujeme aj legislatíve trhu práce, ktorá znižuje flexibilitu pracovného trhu. V poslednej časti analyzujeme efekty rodinnej politiky na motiváciu žien a rodičov, ktorí by mohli byť súčasťou pracovného trhu. V schéme podpory identifikujeme možnosti úspor, ktoré môžu viesť k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia a vyššej ponuke práce. Záver je zhrnutím odporúčaní, ktoré vyplývajú z našej hĺbkovej analýzy možnosti zvýšenia čistého príjmu zamestnancov v SR.
Dokumenty na stiahnutie
APZD
