Dostať mesačne minimálnu mzdu 2 387 eur ako Luxemburčan alebo 1 910 eur ako Ír, po takomto plate dlhodobo túži množstvo Slovákov. Tí aktuálne dostávajú minimálne 700 eur mesačne v hrubom, až koncom augusta sa dozvedia novú výšku „minimálky“ na budúci rok. Brusel má však v tomto smere ďalšie plány.
Vlani v septembri Európsky parlament schválil smernicu, ktorá zavádza povinnosť pre členské štáty zaviesť „adekvátnu minimálnu mzdu“. V októbri dokument potvrdila Rada a aktuálne čaká na implementáciu v rôznych členských štátoch EÚ. Tie majú na to dva roky, Slovensko nebude žiadnou výnimkou.
Musia zabezpečiť jej zavedenie, dodržiavanie, kontrolu i inšpekciu v teréne. V súčasnej situácii je zrejmé, že k zosúladeniu európskej a slovenskej legislatívy pristúpi nová vláda, ktorá vzíde zo septembrových parlamentných volieb.
A čo je vlastne cieľom tejto smernice? Zlepšiť životné podmienky všetkých pracujúcich v členských štátoch a snažiť sa vyrovnať často veľmi rozdielnu minimálnu mzdu, uvádza portál euractiv.cz. Vypočíta sa podľa životnej úrovne v danej krajine, respektíve má dosahovať aspoň 50 percent hrubej priemernej mzdy a 60 percent mediánovej mzdy. Nová smernica sa bude týkať všetkých ľudí v EÚ, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu.
Problémové vysoké odvody stále trápia trh
Na Slovensku došlo počas posledných rokoch s paradoxnému javu. Ľudom s najnižšími mzdami rástlo najrýchlejšie daňovo-odvodové zaťaženie práce. Zamestnanec s minimálnou mzdou platil pred 7 rokmi na daniach a odvodoch 30 centov z každého zarobeného eura. Vlani to už bolo 40 centov.
Súčasné nastavenie podmienok na Slovensku nie je ideálne, pridáva názor aj generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz. Minimálna mzda by sa nemala nesprávne používať ako referenčná hodnota pre príplatky za prácu a stupne náročnosti práce.
Pokračovanie článku na TREND.sk.
TREND.sk
