Ako sa stať členom?

Svet sa mení, a kto je pripravený, nie je prekvapený. Dobrým príkladom je doprava. Únia jednoznačne tlačí na bezemisnú prepravu ľudí aj tovarov. Základom zmeny je postupný prechod na elektromobilitu.

Na Západe už viac ako pätina novopredaných áut jazdí na baterku. Najmenej elektrických áut v EÚ sa predá, asi vás to neprekvapí, na Slovensku. V minulom roku to neboli ani dva elektromobily zo sto predaných vozidiel. No Slovák to nemá pri takejto kúpe ľahké, chýba nám tu rozumná štátna podpora. Okrem zelenej značky a zľavy z kolku pri registrácii nemáme žiadny program podpory obyvateľstva či firiem.

Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že bez štátnej podpory nákupu elektrických vozidiel sa segment rozbieha len veľmi ťažko. Elektromobily sú dnes o tretinu drahšie ako autá so spaľovacími motormi. Očakáva sa, že cena by sa mala vyrovnať okolo roku 2028. Keď poviem vyrovnať, myslím tým, že elektromobily o malý kus zlacnejú a spaľovacie motory zdražia.

Pomohla by dotácia na nákup auta vo výške aspoň päťtisíc eur pre občanov aj firmy a menšie daňové úpravy pri podpore firemných vozových parkov. Firemné zelené politiky dnes tak či tak tlačia na nákup zelených áut. Výhodou by tiež bolo, že o štyri roky by nám tu vznikol solídny trh jazdených elektrických vozidiel.

Nadnesene treba dodať, že zatiaľ najväčším hráčom v oblasti elektrickej, bezemisnej mobility sú slovenské železnice. Tie na elektrinu jazdia už roky. A najmä v oblasti nákladnej dopravy budú hrať čoraz väčšiu úlohu. V blízkej budúcnosti bude tovar pre vzdialenosti nad 200 km prepravovaný výlučne železnicou, pričom cestná doprava sa bude využívať len na finálne doručenie do cieľovej destinácie.

V oblasti železníc je veľa domácich úloh. Trate sú podinvestované a niektoré koridory nedokončené. Musíme nielen dokončiť to, k čomu sme sa zaviazali, ale aj udržať to, čo máme. Nedávno vo mne zarezonovala jedna štatistika. Na Slovensku máme 1 780 mostov, pričom v nevyhovujúcom stave je 751 z nich. Niektorí odborníci hovoria, že do roku 2035 môže byť až 40 percent mostov neprejazdných. Problém je, že pokiaľ sa uzavrie most nad železničnou traťou, nemôžu pod ním prechádzať ani vlaky. Vidíme to napríklad v Seredi.

Nuž, cielená investícia do infraštruktúry je históriou overený spôsob, ako bojovať s recesiou. Ostáva len dúfať, že nová vláda sa s novým elánom pustí do potrebných opráv. Ak nie, o desať rokov bude ťažké voličovi vysvetliť, prečo musí pri ceste z Bratislavy do Košíc štyrikrát prestúpiť z vlaku na autobus a zasa naspäť, aby obišiel poškodené úseky.

Scroll top