Grécko, Holandsko, Belgicko, Veľká Británia či Francúzsko. To všetko sú krajiny, ktoré sa môžu pochváliť mimoriadne silným podielom zamestnancov v službách. V týchto krajinách totiž sú zamestnaní štyria ľudia z piatich pracujúcich. A priemysel? Ten je na okraji a obsluhuje v priemere 15 percent pracujúcich, zvyšok pôsobí hlavne v poľnohospodárstve.
Slovensko je však úplne opačným prípadom. Po Česku sme najpriemyselnejšou krajinou v Európe, keďže sektor zamestnáva každého tretieho Slováka. Aj keď časť populácie na pilier našej ekonomiky, ktorý generuje pätinu HDP, hľadí cez prsty, v posledných mesiacoch a rokoch nám dal nespornú výhodu.
Dôkazom je, že za posledné štvrťstoročie rástli ekonomiky krajín Únie s vyšším podielom priemyselnej výroby takmer o 120 percent, zatiaľ čo v krajinách s nižším podielom priemyselnej výroby to bolo o 40 percent menej. A ak sa pozrieme na dáta, zistíme, že najmä ten ťažký priemysel dokázal cez najhoršie pandemické obdobie podržať celú ekonomiku.
V čase lockdownu, keď všetci zostali nútene doma a keď sa zastavili aj výrobné linky Volkswagenu a ďalších, to boli práve košická U. S. Steel, Slovalco, OFZ, Slovnaft, Železiarne Podbrezová a ďalší, kto dokázal generovať hodnoty a odvádzať dane a odvody.
Aj preto je alarmujúce, že časť segmentu je v pomerne zlej kondícii a neustále musí hľadieť na vzďaľujúcu sa konkurenciu v Únii aj mimo nej. Pomôcť by mohla nová vláda. HN sa preto pozreli na to, aké zmeny požadujú kapitáni priemyslu.
„Značnou komplikáciu pre priemysel na Slovensku je fakt, že mnohé európske smernice preberáme do našej legislatívy často prísnejšie, než to EÚ vyžaduje,“ tvrdí generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz, podľa ktorého je veľkým problémom takzvaný goldplating, o ktorom by vedel rozprávať každý jeden výrobca a investor.
Pokračovanie článku na HNonline.sk.
Hospodárske noviny
