Vojna u našich východných susedov zúrila už rok a pol. Vysoké tempo inflácie síce bolo na ústupe, stále však dosahovalo úroveň okolo siedmich percent. Stav verejných financií vyvolával obavy zo smerovania na grécku cestu. Aj tak by sa dala v skratke opísať situácia, keď v októbri 2023 nastupovala k moci už štvrtá vláda Roberta Fica.
V súčasnosti už hospodárstvo čelí novým výzvam. Slovensko má za sebou dve kolá konsolidácie, ktoré pribrzdili náš rast, a čoskoro nás čaká ďalšie. Zo zámoria náš priemysel navyše stále straší hrozba vysokých dovozných ciel z dielne Donalda Trumpa a jeho administratívy.
Dôvera v domácu ekonomiku podľa prieskumu Štatistického úradu v máji spadla na najnižšiu úroveň od obdobia, keď približne pred rokom a pol preberal vládu súčasný premiér. Tento pesimizmus sa prejavil naprieč väčšinou sektorov, s najvýraznejším prepadom dôvery v službách z kladnej úrovne 8,3 na záporných 1,3 bodu.
Zhoršenie nálady v doprave
Pri hlbšom pohľade do štruktúry vidieť, že v rámci služieb bolo výrazne pesimistické odvetvie dopravy a logistiky. Firmy v tomto sektore v máji hodnotili úroveň dopytu zápornými 20 bodmi, kým v apríli to bolo mínus šesť bodov. Podobne sa zhoršilo aj hodnotenie súčasného trendu podnikateľskej situácie v tomto odvetví.
Prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky František Komora pre HN uviedol, že pesimistickejšia nálada v doprave a logistike odzrkadľuje celkové zhoršovanie podnikateľského prostredia na Slovensku aj v širšom európskom kontexte.
Vývoj dopytu podľa neho kopíruje spomaľovanie priemyslu, ktorý je pre dopravcov kľúčovým klientom.
„Ochladzovanie hospodárstva a vyčerpaný dopyt sa priamo premietajú do objemu prepravovaného tovaru. Doprava je totiž zrkadlom ekonomiky. Ak klesá objem tovaru, znamená to, že firmy menej vyrábajú, menej investujú a opatrnejšie plánujú,“ skonštatoval Komora.
Podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu je možné, že v indikátore sentimentu sa už začínajú objavovať dôsledky americkej obchodnej vojny. Tie budeme na tvrdých dátach priemyselnej produkcie alebo exportov za apríl a máj vidieť najskôr až v júni či júli.
„Doprava a logistika bude colnými bariérami zrejme tiež prirodzene trpieť a to už môže byť v májovom prieskume reflektované,“ hovorí Lehuta.
Kroky americkej aj slovenskej vlády
Od 3. apríla 2025 napríklad platí pre Európsku úniu, a teda aj Slovensko zo strany Spojených štátov 25-percentné clo na dovoz automobilov či autodielov. Od 5. apríla sa tiež uplatňuje v USA základné clo 10 percent na všetok dovoz.
Avizované dodatočné zvýšenia a prirážky, konkrétne pre EÚ na 20 percent, boli odložené do 9. júla. Donald Trump však minulý týždeň pohrozil, že nová tarifa môže byť až vo výške 50 percent.
Na nálade sektora sa podľa šéfa Zväzu logistiky a zasielateľstva podpisujú aj domáce konsolidačné a daňové opatrenia, ktoré zvýšili náklady a znížili konkurencieschopnosť Slovenska oproti krajinám ako Poľsko či Rumunsko.
„Slovenskí dopravcovia dnes čelia realite, v ktorej je pre zahraničné materské firmy výhodnejšie presúvať operácie mimo Slovenska. Či už pre nižšie náklady, alebo stabilnejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie. Kým inde vlády priemysel a dopravu cielene podporujú, u nás prevláda neistota,“ zhodnotil Komora.
Tiež podotkol, že negatívne pôsobia aj vyjadrenia slovenských politikov na adresu Európskej únie. Tie oslabujú dôveru investorov, keďže tieto signály firmy citlivo vnímajú a prirodzene prehodnocujú svoje ďalšie rozhodnutia.
Pokračovanie článku na HNonline.sk.
APZD
