Firmy na Slovensku už zaznamenali pokles objednávok z Nemecka, ktoré má už dlhšie problémy. „Vidieť to v automotive, v strojárstve a v rôznych subdodávkach, je to v elektrotechnike, ale napríklad aj v nábytkárskom segmente a v stavebníctve,“ hovorí Lasz. Vo viacerých firmách sa už podľa neho rušia víkendové, nočné alebo piatkové zmeny.
Zároveň hovorí, že v rokoch 2026 až 2027 bude množstvo našich firiem súťažiť o nové produkty a koncerny sa budú rozhodovať, kam umiestnia výrobu. Vládny konsolidačný balíček však výrobu na Slovensku predražuje, dokonca až tak, že je drahšia ako v ostatných krajinách V4 aj v Rakúsku. Firmy považujú za nešťastnú najmä transakčnú daň a vyššie odvody pre vysokopríjmových zamestnancov, čo sú aj špičkoví ľudia z vedy a výskumu.
V asociácii zatiaľ nemajú informáciu, že by sa niektorá firma chcela zo Slovenska vysťahovať. „Poznáme však viacero firiem, ktoré pozastavili svoje investície na Slovensku,“ dodáva Lasz.
Americký prezident Donald Trump najprv cez víkend uvalil 25-percentné clo na všetok tovar z Kanady a Mexika, neskôr sa dohodli na odklade nariadenia minimálne o mesiac. Zároveň začalo platiť dodatočné desaťpercentné clo na čínsky tovar. Ako to celé vnímate?
Nie sme z toho prekvapení, Trumpa už poznáme z predchádzajúceho volebného obdobia. Toto je presne jeho štýl politiky. Najprv sa vystraší celý svet tým, že sa začína silná obchodná vojna, a v pondelok sa už tieto informácie postupne zmierňovali. Prišla informácia, že sa s Mexikom a takisto s Kanadou dohodli na odklade o jeden mesiac. Kanada zároveň spúšťa veľké plány na boj proti nelegálnym prechodom niektorých chemických látok cez hranice, ktoré im Trump vyčítal a tak ďalej. Čiže je to taká Trumpova politika, že najprv strieľaj a potom začni rokovať.
Bol by to problém len pre tieto krajiny či oveľa širší?
Ak by sa také clá zaviedli, malo by to celosvetový dosah, netýkalo by sa to len Kanady a Mexika. Množstvo tovarov prúdi do Ameriky práve cez Mexiko. Aj niektoré u nás etablované automobilky dodávajú niektoré autá cez Mexiko. Ale ak by sa zaviedlo zvýšené clo na naftu a zemný plyn z Kanady, to by spôsobilo, že by sa kanadský zemný plyn pre Američanov predražil. To by zase zvýšilo v USA spotrebu ich domáceho plynu, ktorý však využíva Európa prostredníctvom LNG tankerov. Zavedenie takého cla pre Kanadu by pravdepodobne subsidiárne spôsobilo zvýšenie cien energií v Európe. Svet je naozaj ekonomicky veľmi prepojený.
Je možné, že Trump zavedie clá aj na dovozy z Európy. Do Spojených štátov smerujú okolo 4 percentá slovenského exportu. Prevažne ide o autá. Do akej miery vedia slovenské automobilky taký výpadok nahradiť?
Export zo Slovenska do Ameriky je dokopy okolo 4,5 až 5 miliárd eur a z toho asi 3 miliardy robí čisto automobilový sektor. Potom nasledujú stroje v objeme asi 750 miliónov eur, ďalej gumárenské výrobky, pneumatiky za asi 250 miliónov. Urobili sme si kalkuláciu, že zavedením ciel napríklad na úrovni 10 percent by sa obmedzilo 6 až 9 percent exportu a výpadok by bol okolo 300 miliónov.
Samozrejme, je to výpadok, ktorý by sa dnes veľmi ťažko nahrádzal na iných trhoch. Vieme, že do Európy sa pomerne silno tlačia elektromobily vyrobené na ázijských trhoch, v Číne, v Kórei a podobne. Konkurencia v automobilovom sektore je pomerne veľká a nahradiť taký veľký výpadok nájdením iných trhov by bol problém. Zrejme by sa musela do určitej miery redukovať výroba priamo na Slovensku, ale aj v Európe.
Slovensko by to zasiahlo v podstate dvakrát. Jednak by to zasiahlo náš vývoz do Ameriky, ale naše firmy pôsobia aj v subdodávateľských reťazcoch v rôznych západných krajinách. Posielame súčiastky napríklad do Nemecka, do Francúzska, kde sa kompletizujú, a tak sa potom dodávajú do Ameriky. Čiže nám by sa pravdepodobne neznížil len export do USA, ale pravdepodobne by to malo za následok zníženie exportu aj napríklad do Nemecka, Francúzska, do iných krajín.
Na Slovensku máme podľa úradov práce neobsadených asi 100-tisíc pracovných miest, z toho asi 50-tisíc je v priemysle. Firmy na Slovensku už dlhší čas vnímajú problém s nedostatkom pracovnej sily na Slovensku, čo súvisí s demografickým vývojom. Nezmierni práve tento fakt riziko, že by nezamestnanosť výraznejšie stúpla?
Zatiaľ sa rozprávame o fiktívnych clách. Donald Trump avizoval, že bude zvažovať clá aj voči Európe, ale zatiaľ ich nezaviedol. Pán minister Kamenický nedávno povedal, že na vývoz do Ameriky je celkovo napojených asi 2,5 percenta pracovníkov, čiže asi 70-tisíc ľudí. Ak by došlo k nejakému zníženiu produkcie, napríklad v automotive o 6 až 9 percent, odhadujeme, že by to mohlo mať dosah na rast nezamestnanosti približne o pol percenta, čo je asi 13,5 tisíca pracovníkov. Tak ako vy tvrdíte, je možné, že by sa títo pracovníci jednoducho rozchytali alebo roztrúsili do iných firiem. Všetko bude závisieť od toho, ako sa bude celkovo dariť ekonomike. Slovensko je veľmi proexportne zameraná krajina, máme vysoké vývozy do európskych krajín, do Ázie aj do Ameriky.
Ak by ekonomika stagnovala, čo sa očakáva v rokoch 2025 – 2026, bolo by menej objednávok a ani firmy by nenaberali toľko zamestnancov. Chcem poukázať aj na veľké regionálne rozdiely, čo sa týka nezamestnanosti. V Bratislavskom kraji máme asi 15 voľných pracovných miest na jedného uchádzača, ale v Prešovskom kraji je okolo 12 záujemcov na jedno pracovné miesto. Je to veľký rozdiel a nie sme ani úplne pripravení na migráciu pracovníkov. Hovorím o probléme s vlakovou a diaľničnou dopravou, takisto tu nemáme nájomné byty, nemáme škôlky.
O tom, ako pomôcť ľuďom dochádzať za prácou, hovoria vlády už dlhé roky. Zlepšujú sa podmienky zo strany štátu, alebo je to skôr na konkrétnych firmách, aby pracovníkom zabezpečili napríklad ubytovanie?
Zo strany verejného sektora by sme očakávali väčšiu podporu najmä v oblastiach, ktoré pod neho spadajú. Keď chceme z dlhodobého hľadiska znižovať nezamestnanosť na východe, naozaj musíme dokončiť diaľnicu na východ a postarať sa o to, aby sa nám napríklad po ceste nerozpadli mosty. Dnes je vyše 50 percent mostov v havarijnom stave. Takisto sa dlhodobo zhoršuje stav železničnej siete, ktorú treba opraviť. Minimálne v týchto oblastiach, ktoré sa dotýkajú priamo verejných investícií a verejného života, by sme potrebovali vidieť významné zrýchlenie. Osobitný problém sú nájomné byty, škôlky a nejaké zázemie pre ľudí, ktorí by sa napríklad z východného Slovenska presťahovali na západné.
Dá sa povedať, že keby Spojené štáty zaviedli clá na európske dovozy, tak by tým utrpela najmä zamestnanosť vo výrobe na východnom Slovensku?
To je dnes veľmi ťažké povedať, pretože nevieme, na ktoré výrobky by Trump clá reálne zaviedol. Nevieme, ktoré sektory by to reálne najviac zachytilo. Snažím sa povedať len to, že Slovensko je exportná krajina a mnoho subdodávateľov je aj v menej rozvinutých okresoch. Zníženie dopytu po autách v Amerike môže spôsobiť to, že subdodávateľ v menej rozvinutom regióne bude vyrábať menej a nebude mať inú šancu ako zamestnancov prepustiť alebo pustiť do inej firmy.
Vývoz do Spojených štátov tvorí asi 2,8 percenta slovenského HDP, v prípade EÚ je priemer 2,4 percenta. Nie je hlavný problém v skutočnosti riziko, že sa zmenia nálady aj v podnikateľskom sektore, firmy nebudú chcieť toľko investovať, rozširovať výrobu a podobne?
Viete, ak má firma priestor na nové zákazky alebo môže obchodovať, tak má väčšinou dobrú náladu bez ohľadu na to, aký je politický život. Ale clá majú vplyv na veľmi veľa vecí. Nedá sa to zredukovať iba na to, že máme vývoz, ktorý tvorí nejakých 2,8 až 2,9 percenta na ekonomike, čo zas nie je až toľko. Ak sa napríklad zavedú clá na energie, ropu a plyn z Kanady, tak to v konečnom dôsledku povedie k predraženiu cien energií v Európe, ktorá sa snaží nakupovať americké LNG.
Sekundárne prostredníctvom drahších energií to bude mať dosah na všetky odvetvia hospodárstva, a nielen na tie, ktoré vyvážajú do Ameriky.
Ako by mala na prípadné Trumpove clá reagovať slovenská vláda a čo by mala urobiť Európska únia? Mala by zaviesť odvetné clá alebo nie, keďže z USA dovážame ropu, plyn, ale aj lieky?
Bolo by dobré, keby sa obchodná politika robila tak, aby sme sa obchodnej vojne vyhli. V konečnom dôsledku tým najviac utrpí konečný spotrebiteľ, ktorý tie ceny bude musieť zaplatiť.
A ak by sa clá predsa len zaviedli?
Keď Trump zavádzal clá vo svojom predchádzajúcom volebnom období, Európska únia reagovala zavedením proticiel. V takom prípade by sme sa mali vyhnúť takým tovarom, ktoré bezprostredne ako Európa potrebujeme z Ameriky dovážať. Hovorím hlavne o rope, zemnom plyne a liekoch.
Potom zostáva relatívne veľké množstvo amerických tovarov, ktoré určitú colnú politiku môžu mať. V minulosti sa zaviedli clá na džínsy Levis, motocykle Harley Davidson, na kečup, ryby, orechy a rôzne ďalšie veci. Colná politika je niekedy až zábavná a uvidíme, ako by sa Komisia k tomu postavila. Odvetné clá by mali za následok, že by to začali pociťovať bežní Američania, pretože to by malo vplyv na pracovné miesta v Amerike, predražovalo by to tam niektoré tovary. To by viedlo k tomu, že by bol aj Trump ochotnejší si sadnúť a rokovať, ako z tej situácie von.
Ktoré sektory na Slovensku už cítia problém, ktorý súvisí s tým, že sa spomaľuje nemecká ekonomika? Sú to firmy z automobilového sektora, ktoré svoje tovary vyvážajú?
Je to dlhodobejší problém. O spomaľovaní ekonomiky rozprávame rok alebo dva. Nikto nevie povedať, ako veľmi sa spomalí, či a kedy príde recesia. To dokonca nevie povedať ani taký investor ako Warren Buffett, ktorý už posledných dva a pol roka predáva akcie, lebo očakáva recesiu, a pritom posledné dva a pol roka trhy rastú a recesia neprichádza. To, čo vieme povedať, je, že áno, dlhodobo vnímame poklesy objednávok z nemeckej strany. Je to v automotive, v strojárstve a v rôznych subdodávkach, je to v elektrotechnike, ale napríklad aj v nábytkárskom segmente a v stavebníctve.
Čiže už to cítiť vo viacerých sektoroch.
Áno. Vo viacerých firmách už dochádza napríklad k rušeniu víkendových zmien alebo nočných, piatkových zmien. Už viem aj o fabrike, ktorá má zastavenú celú piatkovú zmenu. Dochádza k postupnému spomaľovaniu objednávok. Keď kupujúci postupne prestane nakupovať, tak firmy prestávajú vyrábať.
Ako ste v asociácii vnímali nedávne vyjadrenia niektorých politikov z vládnej koalície, ktorí pripustili aj možnosť vystúpenia Slovenska z Európskej únie? Odkedy to spôsobilo rozruch, tvrdia, že nikto nechce vystúpiť z EÚ ani z NATO. Ako veľmi je pre Slovensko dôležité, aby zostalo v Európskej únii?
My sme apolitická organizácia a nerád by som sa vyjadroval k tomu, čo politici hovoria. Skôr by som poukázal na to, že 93 percent investícií, ktoré na Slovensku máme, pochádza či už z krajín Európskej únie, z Veľkej Británie, alebo z USA. Čiže 93 percent peňazí, investorov, možností, pracovných príležitostí, ktoré sú, sú práve zo západnej Európy, poprípade z Ameriky. To by sme mali zohľadňovať pri našej geopolitickej orientácii, že de facto peniaze a pracovné príležitosti nám prúdia skôr zo západu. Politiku musíme nastavovať tak, aby aj investori mali dostatočne pokojnú myseľ na to, aby boli ochotní v týchto investíciách aj pokračovať.
Treba tiež povedať, že všetky produkty, ktoré nám tu dnes bežia, sem prišli za iných legislatívnych a daňových podmienok a v tomto roku, respektíve v rokoch 2026 až 2027, bude množstvo našich firiem súťažiť o nové produkty. Otázka je, či ten koncern, či matka umiestni výrobu na Slovensku alebo ju umiestni v Španielsku, Portugalsku alebo v inej krajine Európy, lebo väčšina týchto nadnárodných korporácií má viacero výrobných závodov. Niektoré sú u nás, niektoré v zahraničí a budú sa rozhodovať, kam výrobu umiestniť.
Od začiatku roka začali platiť opatrenia z konsolidačného balíčka, ktoré výrazne zasiahnu firmy. Môže aj toto ovplyvniť rozhodovanie materských firiem, či ponechajú výrobu na Slovensku alebo ju tu ďalej rozšíria?
Konsolidačný balíček predražuje výrobu. Napríklad automobilka musí súťažiť o to, aby jej bol pridelený do fabriky na Slovensku nový model, a my sme ho tým predražili. Dokonca sme si ho predražili tak, že z pohľadu krajín V4 a Rakúska už máme v zásade najdrahšiu výrobu. Otázka je, prečo by sa mal investor potom rozhodnúť investovať na Slovensku a začať tu vyrábať nové modely, keď vlastne zistí, že z pohľadu Česka, Maďarska alebo Poľska dokáže model vyrobiť lacnejšie a možno aj politicky predvídateľnejšie.
Máte avízo, informáciu, že by sa niektorí investori chceli stiahnuť zo Slovenska? Napríklad pre dosahy konsolidačného balíčka či vyjadrenia politikov a podobne.
Nemáme také avízo, že by sa niektorá firma sťahovala zo Slovenska. Povedzme na rovinu, pokiaľ tu už zabehnete fabriku, rozbehnete výrobu nejakého modelu, zacvičíte ľudí, pripravíte stroje, tak pre niečo také, ako je konsolidačný balíček alebo nejaká rétorika, výrobu neukončíte. Na druhej strane poznáme viacero firiem, ktoré pozastavili svoje investície na Slovensku. Oznámili aj SARIO alebo ministerstvu hospodárstva, že zatiaľ odkladajú investíciu na Slovensku.
Bude veľmi dôležité pozrieť sa na to, ako sa budú diať obmeny modelov. Automobil vyrábame v životnom cykle zhruba sedem rokov, čiže približne sedem rokov trvá, kým sa zavedie do výroby, vyrába sa a prestane sa vyrábať, a potom treba vysúťažiť iný model. To znamená, že ak by sa fabrike nepodarilo vyhrať konkurenčný boj o tieto modely, tak nepredpokladáme, že zo Slovenska odíde, skôr bude mať menšiu výrobnú kapacitu, zmenší sa jej celkový obrat a aj počty ľudí, ktorí tam pracujú.
Uviedli firmy aj dôvod, prečo sa rozhodli pozastaviť investície? Bola to očakávaná konsolidácia, atmosféra v spoločnosti?
Konsolidačný balíček naozaj predražuje výrobu a má aj niekoľko nie úplne šťastných prvkov. Ako asociácia sme podporovali zvýšenie DPH. Dokonca sme hovorili, že ak treba konsolidovať verejné financie, vedeli by sme si predstaviť aj vyššiu DPH, ktorá by bola napríklad časovo obmedzená, povedzme na dva až tri roky. Medzi nešťastnejšie prvky považujeme dve opatrenia.
Ktoré?
Prvým je transakčná daň, a to ani nie tak pre jej výšku, ale preto, že je novým elementom v daňovom systéme a je pre nás nejasná, ťažko vypočítateľná a odhadnuteľná. Sme jediná krajina v eurozóne, ktorá má transakčnú daň. Samo osebe je to jedno veľké mínus v očiach zahraničného investora, ktorý keď sa pozrie na všetky krajiny Európy, tak musí zvážiť aj to, že u nás ide platiť aj nejakú transakčnú daň. Nielenže mu to predražuje výrobu, ale ani nevie spočítať, koľko ho to vlastne bude stáť. Nevie dopredu prepočítať, koľko obratov v roku 2025 bude mať a z koľkých z nich zaplatí transakčnú daň.
Druhé opatrenie, ktoré nás vôbec neteší a dlhodobo to komunikujeme štátu, sú zvýšené odvody pre vysokokvalifikovaných zamestnancov. Čiže zamestnancom, ktorým platíme vyššie mzdy, tým štát predražil cenu práce o vyššie odvody. Nie sú to len manažéri firiem, ale napríklad aj ľudia vo vede a vo výskume. Sú to práve tí ľudia, ktorí prinášajú vysokú pridanú hodnotu na Slovensko.
Takže ak z dlhodobého pohľadu nechceme byť len výrobnou dielňou, aj keď tento pojem veľmi nerád používam, musíme tu mať práve týchto vysokokvalifikovaných ľudí, pretože bohatí ľudia robia bohatý štát. Nepoznáme taký štát, ktorý by mal chudobných ľudí a bol pritom sám bohatý. Takže musíme tu týchto vysokokvalifikovaných ľudí udržať a tieto vyššie odvody pre nich spôsobujú skôr ich odchod z republiky.
Pripomeniem, že konsolidačný balíček vláda zverejnila vlani v septembri bez predošlej verejnej diskusie. Na ministerstve financií diskutujú na pracovnej úrovni už o nových možných opatrenia na zníženie deficitu verejných financií.
My už nevidíme veľmi priestor na konsolidáciu na strane príjmov. Ak by sme firmám a ľuďom prostredníctvom vyšších daní a možno aj prostredníctvom vyššej DPH zobrali ešte viac peňazí, myslím si, že už by to ekonomiku postupne privádzalo do recesie. Veľký priestor na konsolidáciu je v oblasti výdavkov. Tá aktuálna bola vo výške asi 2,5 miliardy, ale pritom sa reálne na ňu použilo len 1,5 miliardy a je otázne, čo sa stane so zvyšnou miliardou. Pevne veríme, že sa 40 percent hodnoty konsolidácie nepoužije na nové výdavky. To by sme boli naozaj unikátna krajina, ktorá na jednej strane konsoliduje prostredníctvom väčšieho výberu daní a na druhej strane tieto prostriedky používa na svoju vlastnú spotrebu a nie na znižovanie verejného deficitu.
Preto sme aj vládu žiadali a apelovali, aby aj tú zvyšnú miliardu, keď ju vyzbiera, použila práve na ozdravenie verejných financií a ďalej sa orientovala na znižovanie výdavkov. Zase len pár čísel: 96 percent poslednej konsolidácie bolo na strane nových príjmov a 4 percentá na strane šetrenia vo verejnom sektore, čo je veľmi málo. Keď si to porovnáme napríklad s Francúzskom, tam sa dve tretiny konsolidácie riešili škrtmi na strane verejnej správy a len jednu tretinu tvorili nové daňové príjmy štátu.
Článok prevzatý z eNkonomika podcast.
APZD
