„Pravdepodobne to naruší aj celkovú diplomaciu v oblasti klímy. Klimatická dohoda má celosvetovú akceptáciu. USA sa stávajú len jednou zo štyroch krajín na svete, ktoré dohodu nepodpísali a neratifikovali,“ vraví v rozhovore pre Forbes Andrej Lasz.
Prezident Trump tiež podpísal okrem odstúpenia od klimatickej dohody aj ďalšie domáce deregulačné dekréty, ktoré znižujú predpísanú palivovú účinnosť automobilov a nároky na uhoľné elektrárne. Pre obyvateľov a priemysel budú z krátkodobého pohľadu zlacňovať výrobu a ceny.
Donald Trump, ktorý sa stal opätovným prezidentom USA, podpísal odstúpenie klimatickej dohody v deň svojej inaugurácie. Prekvapilo vás to?
Neprekvapilo, keďže o tom rozprával aj v predvolebnej kampani. Donald Trump už raz odstúpil od klimatickej dohody, bolo to v roku 2017. Vtedy od výsledkov volieb až po inauguráciu prezidenta Joea Bidena neboli USA štyri mesiace partnerom klimatickej dohody.
Čo bude znamenať toto odstúpenie od klimatickej dohody pre európsky priemysel?
V prvom rade treba hovoriť o klimatických problémoch, ktoré to môže spôsobiť. Je celosvetová zhoda na tom, že zem sa otepľuje a toto otepľovanie bude drahé. Odhaduje sa, že bude nákladnejšie, ako akékoľvek opatrenia, ktoré sa robia na ochranu klímy.
USA budú teda teraz k zhoršovaniu klímy prispievať viac ako doteraz.
Za posledných päťdesiat rokov sú Američania zodpovední za pätinu emisií CO2 celosvetovo. Dnes do ovzdušia vypúšťame približne 50 miliárd ton skleníkových plynov.
Najväčší podiel má na tom výroba cementu, ocele a plastov. Tie tvoria spolu asi tretinu. Za nimi nasleduje výroba elektriny, pôdohospodárstvo a doprava.
Za posledných stotisíc rokov sa koncentrácia molekúl CO2 v ovzduší zvýšila z 200 až 250 ppm molekúl oxidu uhličitého na 400 ppm a ďalej rastie. To prispieva k otepľovaniu ovzdušia, čo zasiahne obyvateľstvo a priemysel.
Zlepšia si tým Američania konkurencieschopnosť svojho priemyslu voči Európe?
Áno, no z krátkodobého hľadiska. Okrem odstúpenia od klimatickej dohody Trump podpísal aj ďalšie dekréty, ktoré obsahujú domáce deregulačné dekréty. Znižujú palivovú účinnosť automobilov, nároky na uhoľné elektrárne, ktoré budú obyvateľom a priemyslu z krátkodobého pohľadu zlacňovať výrobu.
Emisné opatrenia, ktoré musí robiť európsky priemysel a občania, sú veľké. Prechádzame na zelené energie, dekarbonizujeme, platíme emisné povolenky. Celosvetová snaha o redukciu CO2 je veľká.
Vieme už dnes vyčísliť, ako tieto opatrenia môžu americkej ekonomike pomôcť?
Ešte je príliš skoro. Odstúpenie zároveň prichádza v dňoch, keď sme videli ničivé požiare na pobreží USA. To sú dopady klimatickej zmeny.
Okrem toho môžeme očakávať obdobia sucha, teploty okolo 50 stupňov pri horúčavách, prívalové dažde. Počasie bude čoraz extrémnejšie. Dopady zmeny klímy budú stáť oveľa viac celosvetovo ako dnes akékoľvek opatrenia, ktoré potrebujeme robiť.
Ako to uškodí európskemu priemyslu?
Rozhodnutie Donalda Trumpa poškodí európskemu priemyslu. To však považujem za populistické rozhodnutie amerického prezidenta. Prichádza dva týždne po rozsiahlych požiaroch v Los Angeles. Mňa by zaujímalo, aké sú vyčíslené škody týchto požiarov.
Klimatické zmeny spôsobujú takéto ničivé následky. Ak budeme situáciu ignorovať, môže sa niečo podobné stať aj u nás. Ako sa budeme pozerať na to, keď nám o dvadsať rokov zhorí napríklad polovica Petržalky?
Vieme byť konkrétnejší?
Európsky priemysel pôsobí na medzinárodných trhoch. Približne tretina produkcie áut zo Slovenska ide na americký trh. Tvoria ho hlavne vozidlá z bratislavského závodu Volkswagen. Tieto autá sú predražené reguláciami, ktoré súvisia so zmenou klímy.
Platíme emisné povolenky, musíme dodržiavať ESG, dekarbonizovať výrobu, aby sme získali lacnejšie úvery od bánk. To sa premieta do výrobnej ceny modelu auta.
V horizonte niekoľkých rokov bude spotrebiteľ upúšťať od „drahších európskych“ áut a bude prechádzať na „lacnejšie modely“ vyrobené v USA. Dopad zrejme pocítime na zníženej produkcii.
O koľko je dnes európsky priemysel drahší ako americký?
Nedá sa na to takto odpovedať. Čo však vieme je, že v USA sú ceny energií na tretine európskych. Cena energie, ktorá je v USA, sa premieta do výroby. Konkrétna výška však závisí od výrobku.
Cena energie pri výrobe automobilu tvorí tri percentá výrobného nákladu, pri hliníku je cena až 70 percent všetkých výrobných nákladov. Energeticky náročný priemysel bez podpory zo strany Európskej únie i Slovenska nemá šancu vôbec vyrábať. Svedčí o tom i dva roky zavretá hlinikáreň v Žiari nad Hronom.
Odstúpenie USA od klimatickej zmeny situáciu skôr zhorší ako zlepší.
Samozrejme. Pravdepodobne to naruší aj celkovú diplomaciu v oblasti klímy. Klimatická dohoda má celosvetovú akceptáciu. USA sa stávajú len jednou zo štyroch krajín na svete, ktoré dohodu nepodpísali a neratifikovali.
Ako sa s tým vysporiada európsky a slovenský priemysel?
Pravdepodobne to povedie k ešte väčšej deglobalizácii. Európsky priemysel bude vyrábať len pre európskeho spotrebiteľa, preto to bude pre amerického násobne drahšie.
Niektoré čisto proexportné spoločnosti budú mať problém udržať výrobu a tie, ktoré sú schopné predať výrobky v Európe, budú môcť výrobu obmedziť a vyrábať pre naše účely. Odstúpenie od dohody môže poskytnúť USA konkurenčnú výhodu, no i tak to nepovažujeme za správne. V dlhodobom kontexte je to škodlivé pre celé ľudstvo a spoločnosť.
Čo by sme potrebovali, aby sa dopady zmiernili?
Aby si štát začal plniť záväzky z klimatických dohôd – upúšťal od podpory fosílnych palív, výroby tepla z plynu a uhlia, aby postupne prešiel na zelenú energiu. Tiež by sme mali robiť všetko preto, aby sme boli schopní zelené zdroje zavádzať. To sa na Slovensku nedeje.
Prečo?
Zatiaľ je to politickým kupovaním voličov. Upozorňovali sme na to aj na tripartite. V roku 2022 sa na podporné schémy v oblasti výroby tepla na základe plynu a uhlia vynaložili verejné zdroje v oblasti 1,6 miliardy eur, čo je príliš veľa.
Štát by mal tieto dotované ceny tepla a plynu znižovať a skôr otvárať schémy v rôznych oblastiach – prechádzanie na obnoviteľné zdroje energie, výmenníky tepla, vymieňanie starých kotlov za nové.
Je vôbec udržateľné podporovať priemysel subvenciami?
Ak sme v roku 2022 schopní vynaložiť 1,6 miliardy eur z verejného rozpočtu na rôzne podporné schémy a palivá, udržujeme umelo cenu plynu a tepla pre domácnosti, a nepodporujeme zelenú energiu, priestor na podporu je. Stačilo by pomer vymeniť.
Treba tiež daňovo zvýhodniť investíciu do zelenej energie, ktorú podniky robia. Ak si zoberiete všetky pripájacie poplatky, tzv. G-komponent (poplatok za rezervovanú kapacitu siete, ktorú musíte platiť za každú MWh z obnoviteľných zdrojov, pozn. red.), ktoré určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, finančne vám to nevychádza. Firmy nie sú motivované realizovať takéto investície.
Dnes je v Environmentálnom fonde vyzbieraná približne jedna miliarda eur. Sanujeme ňou iné kapitoly štátneho rozpočtu, ktoré s priemyslom nesúvisia.
Nemala by takéto investície robiť aj Európska únia?
Áno, no do istej miery sú tieto opatrenia decentralizované. Dobrým príkladom na to sú emisné povolenky. Európska únia už pred rokmi rozhodla na prispenie k dekarbonizácii, že za každú megawatthodinu vyrobenej elektriky, za každú tonu CO 2 , budeme platiť emisnú povolenku.
Zároveň uviedla, že tieto peniaze majú ísť do špeciálneho fondu a z tohto fondu sa majú financovať projekty na dekarbonizáciu výrob. Spôsob ponechala na jednotlivé členské štáty, na Slovensku sa však z Environmentálneho fondu čerpá rádovo niekoľko percent.
Tieto peniaze, ktoré si priemysel sám vyzbiera, sú využívané ako určitý vyrovnávací fond štátneho rozpočtu. Dnes je v Environmentálnom fonde vyzbieraná približne jedna miliarda eur. Sanujeme ňou iné kapitoly štátneho rozpočtu, ktoré s priemyslom nesúvisia.
Môže byť dnes európsky priemysel lacnejší ako ten americký alebo čínsky?
Nemôže byť lacnejší vzhľadom na regulácie v Európskej únii. Konkurencieschopnosť dlhodobo stráca.
Čo by sa muselo stať, aby sa stal konkurencieschopnejším?
Aby sa dodržiavali záväzky zo strany verejnej správy. Ak sa napríklad zhodneme, že po roku 2035 majú byť autá už iba elektrické, na čo sa automobilky pripravujú, súbežne s tým potrebujeme, aby členské štáty budovali sieť nabíjacích staníc, vyhlásili výzvy na kúpu elektrických automobilov a ďalšie podporné schémy na splnenie týchto záväzkov.
Práve tieto verejné záväzky krívajú, čo narúša akcieschopnosť európskeho priemyslu.
Článok prevzatý z Forbes.sk.
APZD
