Nezamestnanosť na Slovensku tento rok búrala rekordy. Najmä v jarnom období prekonávala jednu historicky najnižšiu úroveň za druhou. Vláda však zároveň prišla s plánom, ako motivovať do zamestnania ešte viac ľudí a odľahčiť tak evidenciu úradov práce, ako aj štátnu kasu.
Projekt Práca namiesto dávok bol spustený od prvého septembra. Minister práce Erik Tomáš aktuálne predstavil jeho výsledky za prvé tri mesiace.
Podotkol, že projekt cielil najmä na 62-tisíc poberateľov dávky, ktorí vyhovovali na sprostredkovanie zamestnania, ako aj ďalších 27-tisíc osôb, ktoré nie sú v evidencii úradov práce.
Desiatkam ľudí chcú siahnuť na dávky
„Vydali sme vyše 13-tisíc pozvaní na výberové konanie alebo odporúčanie na voľné pracovné miesta. V úvodnej fáze projektu sa podarilo umiestniť na trh práce 860 ľudí,“ zhodnotil Tomáš.
Tiež informoval, že 77 prípadoch sa začalo správne konanie s tým, aby sa osobám prestala vyplácať, respektíve začala krátiť dávka v hmotnej núdzi. Dôvodom je to, že oslovení ľudia neakceptovali pracovnú ponuku, respektíve nechceli nastúpiť do práce.
„Skoro sedemtisíc ľudí zo spomínaných 13-tisíc bolo odmietnutých samotnými zamestnávateľmi,“ upozornil minister. Tvrdí, že tento problém tak súvisí nielen s nezamestnanými, ale aj s firmami, ktoré ich nechcú prijať do práce.
Záujem zo strany firiem
Nízky úbytok sociálne odkázaných ukazujú aj údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Za september a október počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi klesol len symbolicky, oproti augustu len o 400 ľudí, z 57,2 tisíca na 56,8 tisíca, čo je bežná zmena. Naproti tomu počet cudzincov, ktorí u nás pracujú, len za september a október stúpol o 7,2 tisíca na rekordných takmer 140-tisíc.
Minister práce už skôr avizoval, že ďalším plánom je aj podpora zamestnávateľov, aby sa im uchádzačov v rámci projektu Práca miesto dávok viac oplatilo prijímať. „Niektorí ich totiž odmietajú, lebo nechcú,“ spomenul Tomáš pred dvomi týždňami v diskusnej relácii STVR.
Podľa prvého viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Mária Lelovského záujem firiem o takýchto uchádzačov existuje, najmä v regiónoch a sektoroch s výrazným nedostatkom pracovnej sily.
„Súčasne však platí, že firmy v niektorých prípadoch takýchto uchádzačov odmietnu, a to najmä vtedy, keď nemajú dostatočné pracovné návyky, motiváciu alebo základné zručnosti potrebné pre výkon zamestnania,“ hovorí Lelovský.
Rovnaký problém vidí aj spoločnosť Kaufland. „Najčastejším dôvodom neprijatia uchádzača býva nedostatočná alebo nevhodná kvalifikácia. U dlhodobo nezamestnaných sa často prejavuje aj slabšia motivácia zapojiť sa do pracovného života a chuť učiť sa nové veci, čo môže ovplyvniť ich pripravenosť na splnenie požiadaviek danej pozície,“ priblížila hovorkyňa spoločnosti Kaufland Nikoleta Lörincová.
Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení je väčším problémom ako nedostatočná kvalifikácia, ktorá sa dá riešiť preškolením, práve nezáujem a neochota. „S tým sa nedá konštruktívne pracovať. Pre firmy to znamená značné riziko, nakoľko investujú čas aj prostriedky do zaškolenia, ktoré sa im napokon nemusí vôbec zúročiť,“ uviedla hovorkyňa asociácie Miriam Filová.
Podpora pre podniky
Chýbajúce pracovné návyky, slabá ochota si ich osvojiť a problémy s dodržiavaním základných podmienok pracovnej zmluvy sú podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy dôvodom vysokej fluktuácie.
„Po skúšobnej lehote zostáva v práci približne desať percent týchto zamestnancov. Integrácia dlhodobo nezamestnaných preto trvá firmám dva až trikrát dlhšie než pri bežnom uchádzačovi a bez intenzívnej podpory to jednoducho nejde,“ skonštatoval generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Dodal, že ak ministerstvo práce zvažuje podporu pre zamestnávateľov, mala by smerovať práve tam, kde firmy nesú najväčšiu záťaž. „V úvodných mesiacoch potrebujú ľudia, ktorí boli dlhodobo mimo trhu práce, intenzívny mentoring, ktorý dnes firmy zabezpečujú na vlastné náklady,“ tvrdí.
Rovnako dôležité sú podľa neho príspevky na mzdy, ktoré pomôžu pokryť obdobie, keď výkon týchto zamestnancov ešte nedosahuje bežný štandard. „Takto nastavená pomoc môže reálne zvýšiť úspešnosť projektu. Bez nej hrozí, že iniciatíva neprinesie dlhodobý výsledok, upozornil Lasz.
Pokračovanie článku na HNonline.sk.
Hospodárske noviny
