„Za súčasných podmienok nedokáže v Európskej únii fungovať žiadna hlinikáreň bez mechanizmov, ktoré by aspoň čiastočne kompenzovali vysoké ceny elektrickej energie. Tie sú dnes výrazne ovplyvnené najmä emisnými povolenkami,” uviedol Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD). „Na výrobu jednej tony hliníka je potrebných približne 14 MWh elektrickej energie. Ak je elektrina v Európe drahšia o približne 50 EUR/MWh než inde vo svete, výrobca začína každú tonu s hendikepom približne 700 EUR. Pri priemernej cene hliníka okolo 2 300 EUR za tonu v roku 2025 ide o takmer tretinu hodnoty produktu,” uviedol Marián Slivovič partner skupiny Penta, ktorá je spoločne s Norsk Hydro vlastníkom závodu Slovalco.
Nejde o zvýhodňovanie firiem
Značný rozdiel v cenách vznikol v dôsledku obchodu s emisnými povolenkami. „V praxi však výrazne zvýšil cenu elektrickej energie, pretože náklady na emisné povolenky sa premietajú do ceny výroby elektriny. Výrobcovia elektriny z uhlia a plynu musia nakupovať emisné povolenky, čím sa stávajú najdrahšími zdrojmi – a práve oni dnes určujú trhovú cenu elektriny,” dodáva Slivovič. Z toho dôvodu je dôležité, aby pre energeticky náročné podniky fungoval kompenzačný mechanizmus. „Nejde o zvýhodňovanie konkrétnych firiem, ale o udržanie výroby, pracovných miest a strategických kapacít v Európe. Emisné povolenky ako burzový nástroj sa podľa nášho názoru minuli svojmu pôvodnému účelu. Ich cena dnes výrazne kolíše v závislosti od záujmu finančných inštitúcií, čo robí výrobu v energeticky náročných podnikoch extrémne nepredvídateľnou,” argumentuje Andrej Lasz.
Spoliehať sa na vlastné kapacity
Po návšteve žiarskeho závodu prišiel premiér Robert Fico s návrhom obmedziť systém povoleniek na niekoľko rokov. Obrátil sa s ním na šéfku Európskej komisie Ursulu von der Lyen, ktorej poslal otvorený list. „Jednou z možností, ktorú navrhujem, je vyhlásenie štvor- až päťročných prázdnin z uplatňovania mechanizmu emisných povoleniek,“ napísal. Hliník patrí medzi strategické suroviny EÚ, zadefinovaný je v Akte o kritických surovinách. „Či EÚ chce alebo nechce, do budúcnosti sa zrejme bude musieť v omnoho väčšej miere spoliehať na vlastné domáce kapacity. Toto veľmi intenzívne dolieha na rôzne odvetvia, vrátane energetiky a priemyslu,” vysvetľuje Radovan Potočár, analytik portálu Energie-portal.sk. Štáty EÚ sú od dovozu primárneho hliníka v drvivej miere závislé. EÚ spotrebuje ročne okolo 6-7 miliónov ton hliníka. „Čistý dovoz podľa posledných dát za rok 2024 predstavuje okolo päť miliónov ton,” uviedol Potočár. Podniky v EÚ čelia podľa neho mnohým reguláciám a vynúteným nákladom, ktoré ich konkurentov v Číne, Indii, Turecku či USA nezaťažujú. „Určite nie je cestou ďalej vytláčať priemysel EÚ a nahrádzať jeho produkciu dovozmi, ktoré, mimochodom, v mnohých prípadoch prichádzajú s omnoho vyššou emisnou stopou. Týmto si štáty EÚ možno vylepšia svoje štatistiky o emisiách, ale strieľajú si do vlastnej nohy bez toho, aby ovplyvnili globálny vývoj emisií. Vlády by určite mali riešiť konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví,” dodáva odborník Potočár.
Priemysel žiada férové podmienky
Niektoré krajiny majú schémy, ktorými podporujú práve podniky v tomto segmente. Ako zdôrazňuje Radovan Potočár, ide napríklad o tzv. “kompenzácie za nepriame náklady uhlíka v EÚ”. Z krajín, ktoré tento nástroj využívajú, patrí Slovensko naďalej k tým menej štedrým. Viaceré štáty zároveň pomáhajú energeticky náročnému priemyslu s cenami energií. „Francúzsko malo od roku 2011 zavedenú schému ARENH, v rámci ktorej išla časť elektriny z jadrových elektrární so zvýhodnenou cenou priamo do energeticky náročných podnikov. V pozmenenej podobe program stále pokračuje. Výrobné podniky s vysokou spotrebou elektriny sa tak dostávajú k relatívne lacnejšej komodite z jadrových blokov,” uvádza Radovan Potočár. „Energeticky náročný priemysel nežiada dotácie ani špeciálne výhody. Žiada len férové a spravodlivé podmienky, také, aké majú jeho globálni konkurenti. Ak deformácia vznikla politickým rozhodnutím, je legitímne, aby bola politickým rozhodnutím aj odstránená,” dodáva Marián Slivovič.
Článok prevzatý z portálu pluska.sk.
APZD
