V pondelok sa definitívne potvrdila výška minimálnej mzdy v roku 2026. Informoval o tom minister práce Erik Tomáš po stretnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. Tým, že sa sociálni partneri, teda zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov, nedohodli na jej výške, porastie na základe automatu. Ten ju stanovil ako 60 percent priemernej mzdy.
Od 1. januára 2026 teda dostanú Slováci najmenej 915 eur mesačne, čo je o 99 eur viac ako tento rok. Podľa odhadov Tomáša bude minimálna mzda v roku 2027 na úrovni 960 eur a rok nato pôjde o 1 020 eur.
Aktuálne za základnú plácu pracuje v našej krajine približne 109-tisíc osôb. Ak sa berie do úvahy všetkých šesť úrovní minimálnej mzdy, takzvané mzdové nároky, ide až o 159-tisíc osôb.
Voči takto zvýšenej sume však namietajú viaceré organizácie, medzi nimi je napríklad aj Asociácia priemyselných zväzov a dopravy. Problém vidia najmä v jednej záležitosti.
Toto tempo je šialené, tvrdí šéf firmy
„Na rozdiel od väčšiny našich konkurentov v Európskej únii je na Slovensku minimálna mzda základom pre výpočet viacerých ďalších mzdových nárokov – zákonných príplatkov za prácu v noci, cez víkend či počas sviatkov a odmeňovania podľa stupňov náročnosti práce,“ vysvetľuje Andrej Lasz, generálny sekretár asociácie.
To sa týka napríklad aj firmy McCarter. V portfóliu má ovocné a zeleninové šťavy, rastlinné mlieka či funkčné nápoje. Tie vznikajú v závode v Dunajskej Strede a podľa poslednej výročnej správy preň v roku 2023 pracovalo 152 ľudí.
„Situáciu, samozrejme, sledujeme,“ reaguje Milan Pašmík, spolumajiteľ McCarter. Dodáva, že hoci u nich ľudia za minimálnu mzdu nepracujú, keďže je v danom regióne náročné nájsť dobrých pracovníkov a firmy sa ich vo všeobecnosti musia snažiť udržať, producenta nápojov sa to aj tak dotýka. A to práve pre zvyšovanie príplatkov, čo predstavuje ďalšie náklady.
„Tempo, akým rastú náklady v podnikateľskom prostredí na Slovensku, je šialené. Transakčná daň, vstupy, služby. Všetko nám ide hore,“ hovorí Pašmík s tým, že okresanie nákladov riešia tým, že sa snažia nevyrábať počas sobôt a nedieľ. Podobne k tomu pristúpili aj v Baliarňach obchodu Poprad, spoločnosť je známa najmä vďaka svojej Popradskej káve.
Lasz ďalej poukazuje na to, že v Česku je iné nastavenie systému, čo má podľa neho oveľa miernejší dosah na podnikateľov. U susedov je minimálna mzda v pomere k priemernej približne o 10 percent nižšia než u nás.
„Príplatky nemajú naviazané na minimálnu mzdu, ale na priemernú mzdu zamestnanca, a pre súkromný sektor zrušili aj stupne náročnosti práce. Vplyv rastu minimálnej mzdy na českých zamestnávateľov je preto minimálny, zatiaľ čo na Slovensku je táto téma každoročne zdrojom dlhých a komplikovaných diskusií,“ myslí si Lasz.
Pokračovanie článku na HNonline.sk.
Hospodárske noviny
