Slovenská ekonomika čelila najsilnejšiemu protivetru za posledné dva roky. Prvý kvartál 2025 sa vyznačoval pokračujúcim prepadom investičnej aktivity.
Hospodárstvo sa síce stále mohlo oprieť o zvyšovanie domácej spotreby, aj to však začalo citeľne brzdiť. Výdavky okresávali najmä domácnosti pod vplyvom nového konsolidačného balíka. Tempo rastu HDP sa tak spomalilo pod jedno percento.
Na druhej strane ožil iný kľúčový pilier našej ekonomiky. Je ním automobilový priemysel, ktorý si podľa najnovších údajov Štatistického úradu pripísal medziročné zvýšenie pridanej hodnoty o 5,4 percenta.
V poslednom kvartáli vlaňajška pritom ostal stagnovať na rovnakej úrovni ako koncom roka 2023.
„Pri pohľade na tvorbu pridanej hodnoty v odvetviach ekonomiky sa potvrdzuje, že slovenskej ekonomike v úvode roka pomohol najmä reštart automobilového priemyslu, ktorému sa dá pripísať takmer štvrtina celkového medziročného rastu ekonomiky v úvode roka,“ skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Americký trh aj obnovenie kapacít
Tiež poukázal na to, že k oživeniu automobiliek pravdepodobne dopomohlo aj predzásobenie sa amerického trhu pred zavedením ciel. Objem vyvážaných áut do USA už minulý rok klesol. Napríklad Volkswagen v apríli informoval, že z jeho bratislavskej fabriky vlani smerovalo do Spojených štátov už len 16 percent výroby, a nie až pätina ako predvlani.
„Tempo tohto poklesu sa však najmä vďaka predzásobeniu v úvode roka citeľne spomalilo, v samotnom marci sa dokonca opäť dočasne obnovil medziročný rast,“ podotkol Koršňák.
Domáci automobilový priemysel však podľa analytika v úvode roka neťažil len z predzásobenia amerického trhu, ale aj z investičného a modelového cyklu. Ide o nábeh výrobných kapacít po odstávkach v minulom roku spojených s investíciou do výroby nových modelov a zvýšenie podielu výroby elektromobilov.
„Minulý rok sme vyrobili menej ako milión vozidiel a ten výpadok bol spôsobený hlavne tým, že Stellantis prerábal linky. Vyrobili tak zhruba o stotisíc áut menej. V súčasnosti už však idú naplno. Aj ostatní idú zhruba tak ako vlani,“ uviedol nedávno pre HN šéf Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy upozornila, že svoju rolu zohral aj ďalší domáci faktor.
„Výrobu áut v prvom kvartáli podporil zvýšený záujem fyzických osôb o nové vozidlá pred januárovým zvýšením DPH. Silný dopyt sa následne premietol do výrobných objednávok,“ priblížil generálny sekretár asociácie Andrej Lasz.
Prekážky na obzore
Vplyvu zavedenia obchodných bariér zo strany USA sa však v nadchádzajúcom období automobilky nevyhnú. Práve po skončení prvého štvrťroka, od tretieho apríla 2025, začalo platiť 25-percentné sektorové clo na dovoz zahraničných automobilov a autodielov z EÚ.
„Otázne ostáva, akým spôsobom sa tie clá prejavia. Je možné, že do konca roka 2025 nebudeme o celých stotisíc áut v pluse, ale len o nejakú časť,“ povedal Matušek.
Podľa Koršňáka bude predzásobenie amerického trhu pravdepodobne kompenzované korekciou v automobilovom sektore už v druhom a prípadne aj ďalších štvrťrokoch.
Naproti tomu analytik očakáva, že pozitívny vplyv by mala mať podpora predaja elektromobilov ordinovaná novou nemeckou vládou v podobe zníženia daní takmer na nulu pri nákupe elektromobilov pre podniky.
Expert však tiež dodal, že táto podpora bude mať zrejme len obmedzený dosah na slovenský automobilový priemysel. Argumentuje relatívne nižším zastúpením elektromobilov vo výrobnom mixe slovenských závodov.
„Nezanedbateľným negatívnym rizikom pre európsky automobilový priemysel je aj hrozba úzkych hrdiel, ktorá by sa mohla materializovať v druhej polovici tohto roka, tentoraz v dôsledku obmedzení na čínske vývozy vzácnych zemín,“ upozornil Koršňák.
To by mohlo podľa neho obmedziť najmä produkciu áut s elektrickým pohonom, najmä elektromobilov, ale aj v slovenskom produkčnom mixe hojne zastúpených hybridov.
Potreba investícií
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy poukazuje na to, že automobilky síce investujú miliardy do transformácie na elektromobilitu, no dopyt po elektrických vozidlách na Slovensku aj v Európe stále výrazne zaostáva.
Situáciu v tejto súvislosti komplikuje slabá nabíjacia infraštruktúra a chýbajúca jednotná podpora naprieč EÚ.
„Ak má automobilový sektor ďalej prispievať k rastu ekonomiky, Slovensko musí vytvoriť jasné a stabilné podmienky pre nové investície,“ tvrdí Lasz.
Za rovnako dôležité považuje hľadanie riešení pre dlhodobé výzvy. Ide o zabezpečenie dostatku kvalifikovaných pracovníkov, posilnenie podpory environmentálne udržateľnej výroby a zníženie vysokých nákladov na zamestnávanie, ktoré už odrádzajú firmy od umiestňovania nových investícií na Slovensko.
„V minulosti sme boli pre investorov atraktívnou destináciou a dokázali sme ponúknuť najlepšie podmienky. Dnes o budúcnosť automobilového sektora musíme aktívne bojovať. Nadnárodné koncerny sa práve teraz rozhodujú, kde umiestnia výrobu nových modelov,“ hovorí Lasz.
Dodal, že Slovensko preto potrebuje začať okamžite vysielať do zahraničia pozitívne signály. Inak hrozí, že dnešný priaznivý vývoj bude len dočasný.
Článok prevzatý z HNonline.sk.
Hospodárske noviny
