Slovensko patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny Európskej únie, no jeho pozícia je čoraz ohrozenejšia. Zaťažuje ho nielen rastúca energetická náročnosť, ale aj slabá infraštruktúra a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. O tom, ako nájsť riešenia v krátkodobom aj dlhodobom horizonte hovorí pre TREND podnikateľ a zároveň prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Alexej Beljajev.
Slovenský priemysel zaťažujú vysoké ceny energií. Čo by pomohlo znížiť túto záťaž?
Slovensko je momentálne jedna z najpriemyselnejšie krajín Európy. Priemysel, ktorý tu máme, sme z veľkej časti zdedili, veľká časť je hutnícky priemysel. Máme rôzne zlievarne, hutnícke fabriky, výroby ferozliatin, to všetko sú extrémne energeticky náročné podniky. Ich podiel energií na výrobnej cene môže byť viac ako 50-60 percent a sú bytostne odkázané na ceny energií a sú na energiách závislé. Okrem toho tu máme chemický priemysel, ktorý tiež potrebuje energie a je aj veľkým spotrebiteľom energii pre výrobný proces, ako napríklad Duslo Šaľa. Tým, čo sa stalo na Ukrajine, sa situácia v energetickom sektore zásadným spôsobom zmenila. Boli sme tranzitnou krajinou pre energie a boli sme na začiatku rúry, dnes sme na jej konci. A tranzitné poplatky, hlavne v prípade plynu, nás výrazne zaťažujú.
A čo ďalšie dôvody?
Vzhľadom na zmenu energetickej politiky, ktorú presadzujú niektoré európske štáty sa, žiaľ, ceny energií zásadným spôsobom navýšili. Je to hlavne Nemecko, ktoré uzavrelo svoje jadrové elektrárne, prešlo na zelené energie, zmenil sa výpočet ceny za elektrickú energiu na burze, ktorý sa počíta podľa najdrahšieho plynového zdroja, ktorý je v prevádzke, to všetko ovplyvňuje situáciu na Slovensku. A v neposlednom rade nebolo úplne šťastné riešenie ešte za vlády pána Dzurindu a Mikloša, keď Slovensko odpredalo elektrárne, respektíve ich výrazný podiel. V súčasnosti preto máme minimálny dosah na základnú cenu energii, ktorá je na Slovensku. Na rozdiel od Francúzska, ktoré stopercentne vlastní EDF a je schopné napriek burzovým cenám vyrokovať s EÚ pre priemysel znížené ceny elektrickej energie.
Kde teda vidíte riešenie?
Cena elektrickej energie sa skladá z dvoch hlavných častí – burzovej ceny a množstva regulovaných poplatkov. Okrem poplatkov za distribúciu a prenos elektriny ide aj o rôzne ďalšie platby, ktoré odberatelia platia či už ako dane alebo ako poplatky štátu. Práve v tejto oblasti existuje veľký priestor na odbornú diskusiu o tom, ako systém zefektívniť a znížiť jeho vplyv na podnikateľské prostredie.
Slovensko je dnes jedinou krajinou na svete, kde existuje povinnosť platiť odvody do jadrového fondu. Zároveň sa uplatňuje takzvaný G-komponent a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nedávno zaviedol nový systém úhrady odchýlok. Všetky tieto platby zvyšujú náklady podnikov, a teda v európskom kontexte aj ich konkurenčnú nevýhodu. Obzvlášť dôležitým problémom je spôsob financovania obnoviteľných zdrojov energie. Dnes všetky súvisiace náklady znáša výlučne priemysel, zatiaľ čo obyvateľstvo úrady od týchto platieb úplne odbremenili. Náklady na rozvoj fotovoltiky či veternej energie sa tak premietli len do cien pre podniky, ktoré to jednoducho už nedokážu finančne zvládnuť.
Priemyselníci sa sťažujú, že máme skutočne jedny z najvyšších cien energií pre podniky, zatiaľ čo pre domácnosti sú jedny z najnižších. Aj keď sa to v konečnom dôsledku odrazí aj na obyvateľstve, v súčasnosti je to pre podnikateľov mimoriadna záťaž.
Je obrovská. Pritom úspory sa najrýchlejšie dajú dosiahnuť v domácnostiach, nie v priemysle. Kým podniky potrebujú na zníženie spotreby roky, musia investície naprojektovať, získať povolenia, objednať technológie a realizovať výstavbu, obyvateľstvo dokáže reagovať v priebehu niekoľkých týždňov. Vymení si 100-wattovú žiarovku za 50-wattovú, vymení vodovodnú batériu za úspornejšiu – a úspora sa prejaví hneď. Domácnosti sú zároveň citlivejšie na zmeny cien energií a rýchlejšie sa im prispôsobujú. Zvýšenie cien však má aj ďalší dôsledok – dnes, keď sa zvyšujú životné náklady, zamestnanci prichádzajú za firmami so žiadosťou o zvýšenie platov. A podniky, ktoré bez ľudí fungovať nemôžu, s nimi musia rokovať. Kompromis bude nevyhnutný, ak chceme udržať stabilitu v energeticky náročných sektoroch.
Pokračovanie článku na TREND.sk.
Pozrite si celý rozhovor
TREND.sk
