Vyšší osobitný odvod pre energetické firmy, ktorý bol pôvodne súčasťou konsolidácie, narazil na prekážku. Desiatky miliónov, s ktorými vláda pri tomto opatrení počítala, zaplatia opäť bohatšie firmy.
Zvýšenie osobitného odvodu pre energetické firmy, ktoré malo byť ešte donedávna súčasťou opatrení na ozdravenie verejných financií v budúcom roku, narazilo na memorandum so Slovenskými elektrárňami vyrokované ešte počas vlády Eduarda Hegera.
„Bolo dohodnuté, že ak by sa zaviedol akýkoľvek odvod, tak štát musí doplatiť rozdiel v cene, bavíme sa o výške asi 900 miliónov eur, čo nemôžeme dopustiť,“ vyhlásil minister financií Ladislav Kamenický na pondelkovom parlamentnom výbore pre financie a rozpočet.
Vláda sa tak rozhodla osobitný odvod pre energetické spoločnosti z konsolidačného balíka vypustiť. Nahradí ho však ešte vyššou sadzbou dane z príjmov právnických osôb pre bohatšie firmy.
Nová sadzba korporátnej dane
Pôvodným plánom, keď vláda predstavila prvú verziu konsolidačného balíka, bolo zvýšiť hornú sadzbu dane z príjmov právnických osôb o jeden percentuálny bod na 22 percent pre firmy so zdaniteľnými príjmami nad päť miliónov eur. Štátnej kase to malo priniesť navyše 163 miliónov eur.
Neskôr, keď koalícia preradila do znížených sadzieb DPH aj jedlo a pitie v gastre, výpadok mal byť sčasti nahradený znížením limitu výšky zdaniteľných príjmov pre sadzbu 22 percent na jeden milión. „Tým by výnos dane stúpol na približne 200 miliónov eur,“ hovorí ekonóm z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Ani to už však aktuálne neplatí. Najvyššia sadzba korporátnej dane porastie až na úroveň 24 percent pre podniky so zdaniteľnými príjmami nad päť miliónov eur. „Na jednej strane ideme zrušiť 22-percentnú sadzbu pre právnické osoby s príjmami na jeden milión eur, ale 24-percentnú sadzbu budú mať firmy s príjmom nad päť miliónov eur,“ informoval Kamenický.
Rozpočtová rada pripúšťa, že by to malo postačovať na pokrytie vypustenej sektorovej dane pre energetiku, ktorá mala podľa rezortu financií priniesť navyše 156 miliónov eur. „Výnos by teoreticky mohol byť až trojnásobok pôvodnej sumy, teda 468 miliónov eur. Prakticky to však bude menej, keďže sa výrazne zvyšuje motivácia vyhýbať sa plateniu dane,“ skonštatoval Šuster.
Zásadná zmena pre firmy
Navrhované zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 24 percent pre firmy s obratom nad päť miliónov eur podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza predstavuje zásadnú zmenu, ktorá môže mať výrazné dosahy na podnikateľské prostredie na Slovensku. „Už teraz balansujeme na tenkej hrane medzi fiškálnou konsolidáciou a udržaním konkurencieschopnosti firiem,“ upozornil Lasz.
Tiež dodal, že limit obratu päť miliónov eur, od ktorého sa bude nová vyššia sadzba uplatňovať, sa môže dotýkať aj stredne veľkých podnikov, ktoré tvoria významnú časť slovenského priemyslu. Pre tieto firmy je takýto obrat bežný, a preto by dosahy tohto opatrenia mohli zasiahnuť širší okruh spoločností než len veľké korporácie.
V neistote sú však zatiaľ aj zástupcovia automobilového priemyslu, ktorý je nosným pilierom slovenskej ekonomiky. „Situáciu týkajúcu sa oznámených konsolidačných opatrení pozorne sledujeme. V súčasnosti stále čakáme na finálnu podobu jednotlivých opatrení a presné termíny ich účinnosti, aby sme mohli presne analyzovať a vyhodnotiť ich dosah na náš výrobný závod,“ uviedol pre HN hovorca spoločnosti Kia Slovakia Tomáš Potoček.
„Vo všeobecnosti má však zavádzanie nových poplatkov a zvyšovanie daňového zaťaženia pre firmy negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže znižuje konkurencieschopnosť podnikov a zvyšuje ich prevádzkové náklady,“ pokračuje Potoček.
Ohrozený príchod nových investícií
Ministerstvo hospodárstva k návrhu vyššej dane tiež argumentovalo, že sadzba dane z príjmu právnických osôb aj po zvýšení na 24 percent zostane konkurencieschopná v porovnaní s väčšími ekonomikami EÚ, akými sú Španielsko, Francúzsko, Taliansko či Nemecko, s hornými sadzbami korporátnej dane od 25 až po takmer 30 percent.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy však podotýka, že pri porovnaní so spomínanými väčšími krajinami treba zohľadniť nielen výšku dane, ale aj celkové podnikateľské prostredie a regulačné podmienky, ktoré tieto ekonomiky ponúkajú.
„Z hľadiska slovenského biznisu je dôležité zdôrazniť, že mnohé firmy už teraz čelia tlaku spôsobenému rastúcimi nákladmi, a toto opatrenie môže ich konkurencieschopnosť ešte viac oslabiť,“ tvrdí Lasz. Slovensko podľa neho musí postupovať obozretne, aby si zachovalo atraktivitu pre investorov, ktorí zvažujú expanziu či nové investície.
„Namiesto ďalších zmien v daňovej politike by bolo vhodnejšie zaviesť opatrenia na podporu podnikateľov a posilnenie Slovenska ako atraktívneho investičného prostredia, čo by v konečnom dôsledku prinieslo nové zdroje na zlepšenie stavu verejných financií,“ zhrnul Lasz.
Aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení poukazuje na to, že vláda by pri hľadaní riešení nemala zabúdať na to, že dlhodobý tlak na firmy by mohol viesť k nežiaducim dôsledkom, ako sú nielen zníženie konkurencieschopnosti, ale v konečnom dôsledku aj strata pracovných miest a odlev investícií.
„Kvalita podnikateľského prostredia sa dlhodobo zhoršuje, a ak sa na podnikateľov bude hádzať ďalšia záťaž bez akejkoľvek vidiny lepších služieb štátu, je veľmi pravdepodobné, že presunú svoju činnosť do iných krajín, kde budú mať atraktívnejšie podmienky na podnikanie,“ povedala hovorkyňa asociácie Miriam Filová.
Článok prevzatý z HNonline.sk.