Jaroslav Šrenkel je majiteľom nezávislého autoservisu v Bratislave a v brandži pôsobí 24 rokov. Keď mu vlani jeden zo zamestnancov oznámil, že končí, primeranú náhradu za neho nevedel zohnať pol roka. Situácia v sektore nie je v Bratislavskom kraji podľa neho celkovo vôbec jednoduchá, pretože o prácu automechanika nie je v hlavnom meste záujem.
Tento trend vníma už dlhšie. Prvýkrát si to všimol pred rokmi na synových spolužiakoch, ktorí síce navštevovali strednú školu so zameraním na opravu áut, no nikto z nich nechcel po štúdiu pracovať v odbore a štúdiom prešli len preto, aby mali maturitu.
Problém s nezáujmom vníma aj u nezamestnaných absolventov. Buď vôbec nie sú dostupní, alebo, ak sú a prídu z úradu práce o profesiu nejavia záujem. Hľadať sa snažil aj v komunite odídencov z Ukrajiny, o prácu takisto nemali záujem. „Teraz chcú byť všetci itéčkari, pracovať v teple na počítačoch,“ zhodnotil Jaroslav.
Automechanik pritom podľa neho zarobí „slušné peniaze“ a má stabilný pracovný čas. Nový zamestnanec, ktorého „nemá vyskúšaného“ môže zarobiť tisíc eur v čistom, a ak sa osvedčí, mzda mu môže stúpnuť na 1 500 eur v čistom. V autorizovanom servise to môže byť aj o päťsto eur viac. „Dobrý klampiar v autorizovanom servise má 2700 eur v hrubom,“ priblížil Jaroslav.
Veľký dopyt je v jeho sfére po profesiách ako automechanik, autoelektrikár a autolakovač, no najviac nedostatkoví sú autoklampiari. „Klampiari sú už len v preddôchodkovom veku, mladého klampiara nezoženiete. My nie sme autorizovaný servis, ale nezávislý, a máme to ešte horšie, pretože autorizovaný servis mu vie ponúknuť lepšie podmienky,“ podotkol.
Študujú odbory, ktoré nie sú žiadané
Slová Šrenkela potvrdila Pravde Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Akútny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov je dlhodobo cítiť v odboroch zameraných na opravu a údržbu strojov, prístrojov a zariadení. Najväčší dopyt asociácia eviduje po absolventoch štvorročných študijných odborov, ako je mechanik strojov a zariadení a trojročných učebných odborov, ako sú nástrojár, obrábač kovov či mechanik opravár so zameraním na stroje a zariadenia.
„V oblasti autoopravárenstva sú kriticky nedostatkovými odbory ako autoopravár lakovač a karosár. V elektrotechnike pretrváva výrazný dopyt po absolventoch učebného odboru elektromechanik so špecializáciou na chladiace zariadenia a tepelné čerpadlá, ktoré sú kľúčové pre rozvoj udržateľných technológií,“ uviedol pre Pravdu generálny sekretár APZD Andrej Lasz.
Výpadok absolventov je podľa neho systematický a odzrkadľuje nesúlad medzi potrebami trhu prácu a štruktúrou vzdelávania.
Súhlasí s tým aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. „Máme nedostatok kvalitných absolventov a nadmerné množstvo absolventov v odboroch prevyšujúcich dopyt na trhu práce. Tento nesúlad je spôsobený neefektívnym prepojením vzdelávania s trhom práce,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa asociácie Miriam Filová.
Najväčší dopyt je podľa asociácie, ale aj podľa Republikovej únie zamestnávateľov po absolventoch technických a remeselných odborov, ako sú elektrotechnika, strojárstvo, stavebníctvo, IT, ale aj zdravotnícke odbory. Akútny nedostatok ľudí pociťuje podľa prvého viceprezidenta republikovej únie Mária Lelovského sektor HoReCa (hotely, reštaurácie, kaviarne) aj obchody.
Protipólom je nadbytok
Často sa podľa Filovej stretávajú s tým, že uchádzači o prácu, najmä absolventi, nemajú tušenie, či po type ich vzdelania je na trhu práce vôbec záujem. Dôsledkom je potom vysoká nezamestnanosť mladých študujúcich odbory, ktoré v reálnom živote nie sú také žiadané, a odbory, po ktorých je dopyt, zase nemá kto študovať.
Filová podotkla, že ich vzdelávanie pritom stojí štát každý rok nemalé peniaze a doplácajú na to aj firmy, ktoré musia za vlastné zdroje absolventov rekvalifikovať. „Vláda by preto mala zohľadňovať potreby zamestnávateľov, najmä pokiaľ ide o pracovné sily, uvedomujúc si, že nedostatok kvalifikovaných pracovníkov dnes predstavuje vážnu hrozbu pre ďalší rast slovenských podnikov,“ zdôraznila.
Prebytok je napríklad absolventov štvorročného odboru mechanik hasičskej techniky. „V autoopravárenstve je prebytok absolventov učebného odboru autoopravár mechanik. V elektrotechnike je aktuálne nadbytok absolventov odborov, ktoré sa neorientujú dostatočne na prax, napríklad elektrotechnika alebo mechanik počítačových sietí,“ uviedol paradoxne Lasz.
Nadbytok je podľa Filovej v humanitných a administratívnych odboroch, ako je sociálna práca. Podľa Lelovského je zase prebytok absolventov gymnázií a tiež niektorých maturitných študijných odborov, kde možnosti uplatnenia nezodpovedajú počtu absolventov. „Sú oblasti, ktoré neponúkajú dostatok pracovných miest a absolventi tak musia hľadať zamestnanie v úplne iných sektoroch,“ uviedol Lelovský Pravde.
Nad rozsah potrieb trhu je aj absolventov gymnázií, ktorí nepokračujú v ďalšom štúdiu a dali si inzerát na portáli Profesia.sk. Spomedzi aktuálne zverejnených ponúk, ktoré si vyžadujú stredoškolské vzdelanie a sú označené ako vhodné pre absolventov, je štvrtina z oblasti obchodu, výroby, administratívy, dopravy, elektrotechniky a energetiky.
„Absolventi a absolventky stredných odborných škôl chýbajú dlhodobo – najmä remeselných a technických odborov, výrazný nedostatok je v prípade elektrotechniky. Je potrebné riešiť motiváciu, žiaci a žiačky nemajú o štúdium týchto odborov záujem,“ uviedla Pravde hovorkyňa portálu Ľubica Melcerová.
Pokračovanie článku nájdete na Pravda.sk.