Medzi rokmi 2025 a 2026 sa skokovo zvýši minimálna mzda o 104 eur – z 816 na 920 eur. Podľa nových pravidiel totiž má byť na úrovni 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov.
Zmenu schválil parlament v novele zákona o minimálnej mzde. Podporilo ju 119 zo 140 prítomných poslancov.
Minimálna mzda by sa zvyšovala aj bez toho, ale pomalšie. Podľa súčasných pravidiel je totiž len 57 percent priemernej, čo by v roku 2026 vychádzalo na 874 eur.
Novela je vládnym návrhom, o ktorom mal parlament pôvodne hlasovať v septembri, ale posunul ho na októbrovú schôdzu. Predseda SNS Andrej Danko ju totiž nechcel podporiť, kým sa koalícia nedohodne na podobnom zvyšovaní minimálnych dôchodkov. Tie mali byť podľa SNS 33 percent priemernej mzdy.
Koaličná strana Hlas zase nechcela podporiť konsolidačný balík, pokiaľ novela zákona o minimálnej mzde nebude spätne zaradená na septembrovú parlamentnú schôdzu, čo sa napokon stalo. Poslanci na nej stihli novelu schváliť v prvom čítaní. Minister práce Erik Tomáš povedal, že ministerstvo práce pripravilo tri návrhy na zmenu minimálnych dôchodkov, o ktorých bude so stranou Andreja Danka rokovať. Dodal, že by nebolo správne, aby minimálne penzie rástli rýchlejšie ako riadne, starobné, čo by hrozilo pri návrhu SNS.
Minister práce konštatoval, že schválením tejto zmeny spĺňame európsku smernicu. Tá neurčuje konkrétnu hodnotu minimálnej mzdy v členských štátoch, ale odporúča, aby bola na úrovni 50 percent priemernej mzdy v danom roku.
Zvýšenie minimálnej mzdy v roku 2026 sa dotkne 164 750 zamestnancov. Šesťdesiatpercentná automatická valorizácia minimálnej mzdy zvýši zamestnancovi v roku 2026 hrubú mzdu o 46 eur. Čistá mzda sa mu v porovnaní s 57-percentnou valorizáciou zvýši o 32,25 eura.
Minister práce pripomenul, že novela nemení pravidlá každoročných rokovaní zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov. Sociálni partneri tak budú môcť uzavrieť dohodu o minimálnej mzde na ďalší rok do konca júla a následne ju len oznámiť ministerstvu práce. Ak sa nedohodnú, existuje ešte priestor na rokovanie na úrovni tripartity, teda aj so zástupcami štátu, kde je lehota do konca augusta. Ak sa nedohodnú ani dovtedy, začne platiť automat. Po novom sa minimálna mzda stanoví ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Príplatky porastú tiež
Minimálnu mzdu poberá len asi päť až šesť percent zamestnancov. Na výšku hodinovej minimálnej mzdy sú však naviazané aj príplatky za prácu v noci, cez víkend a aj počas sviatkov, čo zamestnávatelia pokladajú za problém. V dôsledku zmeny z 57-percentnej automatickej valorizácie na 60-percentnú sa minimálna hodinová mzda v roku 2026 zvýši o 0,264 eura.
Nový model výpočtu minimálnej mzdy bude mať podľa odhadov rezortu práce vplyv na podnikateľské prostredie vo výške 110 miliónov eur, výdavky verejnej správy sa zvýšia o viac ako 32 miliónov.
Podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy schválením zmeny Slovensko prekročí štandardy krajín EÚ. Na druhej strane sa zníži už aj tak nízka konkurencieschopnosť podnikov, ktoré zmena zasiahne cez vyššie príplatky.
Podľa zamestnávateľov je problém aj v tom, že na Slovensku sa príplatky kumulujú. Zamestnanec napríklad pracuje v nočnej zmene v nedeľu, ktorá je sviatkom. Zamestnávateľ mu musí ku mzde dať príplatok za nedeľu (100 percent z minimálnej mzdy) a k tomu aj príplatok za nočnú (40 percent z minimálnej mzdy) a ešte aj príplatok za sviatok (100 percent z priemernej mzdy). Za hodinu práce tak zamestnanec zarobí asi trojnásobok svojej hodinovej mzdy.
V iných krajinách EÚ nie je napojenie príplatkov na minimálnu mzdu obvyklé. Zamestnávatelia ich neposkytujú v takom počte a ani súbežne, inde sa zase z príplatkov neplatia dane alebo zamestnancom najskôr dávajú náhradné voľno a až potom príplatok. V Českej republike je zase rozdielna výška príplatkov pre verejný a súkromný sektor, pričom verejný ich má vyššie.
Minister práce konštatoval, že na príplatkoch zamestnávatelia ročne minú 800 miliónov eur a novela im zvýši náklady len o 11 miliónov.
Čo rast minimálnej mzdy nerieši
Minimálna mzda je podľa Róberta Chovanculiaka, analytika INESS, zlým nástrojom na zvyšovanie mzdovej úrovne v krajine. „Minimálna mzda dokáže len prerozdeliť chudobu, nedokáže ju odstrániť.“
Podľa neho dosiahne minimálna mzda v roku 2026 podiel 53,8 percenta na priemernej mzde. Porovnal jej výšku s minimálnou mzdou v Českej republike, kde by mal byť podiel 43,4 percenta. Navyše v Česku zrušili pre súkromný sektor ďalšie stupne minimálnej mzdy. U nás ich máme až šesť.
Podľa poslanca Štefana Kišša (PS) by mala vláda pripraviť systémové daňovo-odvodové opatrenia, ktoré by riešili slabo zarábajúcich. Preto v pozmeňovacom návrhu navrhol zvýšenie odpočítateľnej položky na zdravotné odvody zo súčasných 380 eur na 50 percent priemernej mzdy. Jeho návrh neprešiel.
Minister práce konštatoval, že je pripravený s ministrom financií diskutovať o znížení daňovo-odvodového zaťaženia ľudí, ktorí pracujú za najnižšiu mzdu.
Neprešiel ani pozmeňovací návrh poslanca Igora Matoviča (Slovensko). Navrhol, aby sa minimálna mzda zvýšila na 60 percent priemernej mzdy už od januára budúceho roku.
Poslanec Jozef Hajko (KDH) pripomenul, že by sa malo diskutovať aj o tom, ako sa zvýšia náklady na platy vo verejnej správe.
Zora Jaurová (PS) v rozprave kritizovala, že zvýšenie minimálnej mzdy bude problematické vo verejnej správe, kde sa tabuľkové platy začínajú na nižšej sume. Štátne a verejné organizácie potom zamestnancom musia doplatiť rozdiel do sumy minimálnej mzdy cez osobné príplatky alebo odmeny. Návrh, aby tarifné tabuľkové platy neboli nižšie ako minimálna mzda, neprešiel.
Kolektívne zmluvy pre všetkých
Poslanci schválili aj ďalšiu zmenu legislatívy súvisiacu s európskou smernicou, aby sa kolektívnym vyjednávaním pokrylo minimálne 80 percent všetkých zamestnancov.
Ak sa odbory a zamestnávatelia v určitom odvetví dohodnú na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, tá bude platiť pre všetkých zamestnancov v odvetví. Výnimky majú platiť pre firmy, ktoré zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov, fungujú menej ako dva roky, sú v likvidácii alebo zamestnávajú viac ako 10 percent zdravotne ťažko postihnutých občanov.
Článok prevzatý z Denníka N.
Denník N
