Energeticky náročný priemysel v Európskej únii má aktuálne násobne vyššie ceny elektriny ako jeho konkurenti v USA či v Ázii. S rastúcou elektrifikáciou navyše rýchlo rastie aj spotreba. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) očakáva, že do roku 2035 sa zvýši dopyt po elektrine najmenej o 40 percent. Európska komisia, ako aj slovenská vláda zatiaľ ponúkajú dotačné schémy, udržateľná pomoc však podľa expertov vyžaduje komplexnejšie reformy. Priemysel žiada prekopať dizajn trhu, lepší prístup k dlhodobým kontraktom a zohľadniť využívanie obnoviteľných zdrojov vo finálnej cene elektriny.
Problém s nastavením trhu
Významným zdrojom pretrvávajúceho problému vysokých cien je takzvaný model marginálneho oceňovania (Marginal Pricing Model). Podľa tohto systému je cena elektriny na trhu určená nákladmi najdrahšej elektrárne, ktorá je potrebná na pokrytie aktuálneho dopytu. Tu vstupuje do hry zemný plyn. Spoločné výskumné centrum (JRC) vyčíslilo, že hoci plynové elektrárne pokrývajú menej, než pätinu výroby elektriny v EÚ, určujú jej cenu približne 55 percent času.
Táto štrukturálna nevýhoda je zhoršená závislosťou od drahých dovážaných fosílnych palív. EÚ prešla v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine od lacného plynu z potrubí na drahší LNG. Think-tank Bruegel vyčíslil, že dôsledku toho sú veľkoobchodné ceny plynu v EÚ priemerne päťkrát vyššie ako v USA.
Aj v rámci EÚ sú ceny elektriny značne odlišné. „Samotná komodita je na Slovensku drahšia než napríklad v západnej Európe. Dôvodom tejto situácie sú silné prepojenia Slovenska na Maďarsko a ďalej na Balkán, kde sú ceny stabilne vyššie,” pripomenul Ján Mykhalchyk Hradický, analytik Útvaru hodnoty za peniaze.
Kvôli nastaveniu trhu a cenotvorbe sa v lete 2025 dostali do konfliktu aj Vladimír Soták, šéf Železiarní Podbrezová s generálnym riaditeľom Slovenských elektrární Branislavom Strýčkom. Soták vyčítal SE predaj lacnej jadrovej elektriny za štvornásobok nákladov, kým Strýček označil priemysel za „gamblerov“, ktorí nezodpovedne nakupujú na spotovom trhu namiesto dlhodobých kontraktov.
Priemysel žiada zmeny
Zástupcovia energeticky náročných odvetví hovoria o dvoch riešeniach: štrukturálnej reforme a okamžitých kompenzáciách.
Prvé dlhodobé riešenie sa týka cenotvorby. Ide o úpravu fungovania trhu a postupné oddelenie ceny elektriny od ceny plynu. Michal Pintér, riaditeľ pre styk s vládou a Európskou úniou z bratislavskej kancelárie U. S. Steel Košice a zástupca firmy v európskej oceliarskej asociácii EUROFER, spresnil, že východoslovenský závod po elektrifikácii zvýši svoju spotrebu elektriny viac ako dvojnásobne.
Výrobcovia elektriny by podľa neho mali mať záujem na udržaní veľkých priemyselných zákazníkov, rovnako ako priemysel potrebuje stabilitu výroby elektrickej energie.
„Preto by bolo potrebné zvážiť alternatívne modely stanovovania ceny v rámci reformy trhu s elektrinou, keďže éra (relatívne) lacného plynu je definitívne za nami. Napriek rastúcemu podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe, finálnu cenu stále určujú fosílne palivá,“ vysvetlil.
Cenový benefit obnoviteľných zdrojov by sa mal prejaviť v cene pre konečných spotrebiteľov, vrátane priemyslu. V praxi by sa malo tiež viac podporovať uzatváranie dlhodobých zmlúv na nákup elektriny, ako sú PPA alebo Contract for Difference (dlhodobé zmluvy na nákup elektriny, alebo forma garantovanej ceny pozn. red.), nie len o nich hovoriť.
Vysoké ceny energií vážne oslabujú konkurencieschopnosť aj v ďalších kľúčových slovenských podnikoch. Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz potvrdil, že nižšie ceny majú nielen ich konkurenti z tretích krajín, ale aj v rámci Únie v dôsledku zaťaženia nákupu energií tarifami a poplatkami na Slovensku. „Vysoké náklady na energie spôsobujú, že výroba prestáva byť ekonomicky udržateľná pri cenách, ktoré trh akceptuje. Výsledkom je obmedzovanie výroby, odkladanie investícií a v niektorých prípadoch aj zatváranie prevádzok,“ upozornil.
Pokračovanie článku na EURACTIV.sk.
APZD
