Okrúhly stôl bol koncipovaný ako úvodné pracovné stretnutie, na ktorom si APZD spolu so svojimi partnermi a členmi zadefinovala oblasti zhody aj témy, pri ktorých bude potrebné ďalšie hľadanie vnútorného konsenzu. Ambíciou APZD je postupne dospieť k jasným, odborne podloženým a vnútorne zjednoteným stanoviskám v oblasti energetiky, ktoré bude možné presadzovať voči regulátorovi aj vláde.
Účasť kľúčových aktérov
Pozvanie APZD prijali zástupcovia kľúčových inštitúcií pôsobiacich v oblasti energetiky. Na stretnutí sa zúčastnil predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík, ktorý predstavil pohľad regulátora na aktuálny vývoj v energetike a naznačil smerovanie regulačnej politiky v nasledujúcom období.
Súčasťou stretnutia boli aj vystúpenia zástupcu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) Karola Kósu, ktorý otvoril témy fungovania prenosovej sústavy, prepojenia trhov a ich vplyvu na ceny elektriny, ako aj zástupcov Slovenských elektrární Róberta Jambricha a Matúša Medža, ktorí sa vyjadrili k výrobe a cenotvorbe elektriny.
Hlavné posolstvá predsedu ÚRSO
- Príprava novej regulačnej politiky
- ÚRSO začína prípravu novej regulačnej politiky, ktorá bude platiť od roku 2027.
- Úrad chce, aby sa na jej tvorbe aktívne podieľal aj priemysel, vrátane členov APZD.
- V prvej fáze pôjde o neformálnu („nulovú“) verziu, ktorá bude zaslaná na pripomienkovanie mimo MPK.
- Cieľom je, aby sa do regulačnej politiky dostali reálne potreby podnikateľskej praxe, nie len formálne regulačné schémy.
- Ceny energií a situácia na európskych burzách
- Predseda ÚRSO opakovane poukázal na škandalózny vývoj cien elektriny na európskych burzách.
- Zdôraznil, že burzová cena často neodráža výrobné náklady, ale je výsledkom špekulatívnych a systémových faktorov.
- Podľa ÚRSO je nevyhnutné vytvárať spoločný tlak na Európsku komisiu a agentúru ACER, aby EÚ mala mechanizmy na zásah pri extrémnych cenových výkyvoch.
- Postoj k OZE: áno, ale rozumne
- ÚRSO nie je proti obnoviteľným zdrojom energie, ale presadzuje ich rozumný a cenovo udržateľný rozvoj.
- Kritizuje „chaotickú akceleráciu OZE“ bez ohľadu na:
- dopad na ceny energií,
- stabilitu sústavy,
- schopnosť spoločnosti tieto náklady uniesť.
- Podpora OZE cez doplatky je časovo obmedzená a postupne dobieha – je potrebné hľadať iné mechanizmy(trhové riešenia, priame využitie energie).
- Vývoj TPS a doplatkov na OZE
- Po skončení 15-ročnej podpory starších OZE zdrojov ÚRSO neplánuje zvyšovať TPS, naopak:
- cieľom je postupné znižovanie TPS,
- vypadnutie podporovaných zdrojov sa má premietnuť do nižších koncových cien.
- Zároveň upozornil, že nové schémy (napr. VÚKVET) môžu TPS opäť zvyšovať, ak sa nebudú nastavovať opatrne.
- Bioplynové stanice: dve možné cesty
- Pre bioplynové stanice, ktorým končí podpora, existujú dve hlavné možnosti:
- prechod na výrobu biometánu,
- alebo rekonštrukcia na VÚKVET.
- Cieľom nie je „odrezať“ existujúce technológie, ale zároveň nezvyšovať systémové náklady.
- Podpora energeticky náročných podnikov
- ÚRSO vypracovalo analýzu možností podpory energeticky náročných podnikov, ktorá:
- bola konzultovaná s odbornou verejnosťou (vrátane APZD),
- bude predložená vláde SR.
- Ide o odporúčací materiál, konečné rozhodnutie je v kompetencii MH SR a vlády.
- Cieľom je, aby sa podporné schémy rozpracovali už v roku 2026, s účinnosťou od roku 2027.
- Jadrový fond – kompetenčné hranice
- ÚRSO neurčuje výšku poplatku do Národného jadrového fondu.
- Výška príspevku je daná nariadením vlády, nie reguláciou úradu.
- Predseda však pripustil, že je legitímne otvoriť diskusiu o revízii výšky poplatku, najmä vo vzťahu k historickému dlhu.
- Dynamické tarify a inteligentné meranie
- ÚRSO chce výrazne posilniť zavádzanie dynamických taríf.
- Podmienkou je plnohodnotný rollout inteligentných meracích systémov (IMS).
- Úrad bude tlačiť na:
- povinnosť inštalovať IMS pri záujme o dynamickú tarifu,
- zakotvenie tejto povinnosti v zákone o energetickej efektívnosti.
- Cieľom je, aby odberatelia mohli aktívne riadiť svoju spotrebu podľa ceny.
- Plynárenstvo a EUSTREAM
- Po ukončení tranzitu ruského plynu benchmarking v regulácii EUSTREAM končí.
- Regulácia sa bude opierať o nákladovú metódu.
- ÚRSO deklarovalo, že bude:
- postupovať opatrne,
- včas informovať veľkých odberateľov,
- minimalizovať negatívne dopady na priemysel.
- Výzva na spoluprácu
- Predseda ÚRSO opakovane vyzval APZD a jej členov:
- aby aktívne predkladali konkrétne, vecné a realizovateľné podnety, ktoré majú „váhu“ a môžu byť pretavené do regulácie či legislatívy.
- Zdôraznil, že ÚRSO nechce byť „úradom pre úrad“, ale partnerom priemyslu a spoločnosti.
Čo zaznelo v diskusii
1. Ceny elektriny sú dôsledkom európskej cenotvorby, nie slovenského zdrojového mixu
- Diskusia potvrdila, že veľkoobchodná cena elektriny je v EÚ určovaná marginálnym zdrojom (plynové elektrárne), nie podielom lacnejších zdrojov v jednotlivých krajinách.
- Slovensko má vysoký podiel jadra a nízkouhlíkových zdrojov, no táto výhoda sa v cenách pre priemysel neprejavuje, keďže ceny sú silno korelované v rámci prepojeného trhu EÚ.
- Volatilita cien porastie – OZE bez flexibility zvyšujú riziko pre priemysel
- Bolo konštatované, že rast obnoviteľných zdrojov bez adekvátnej flexibility(batérie, regulovateľné zdroje, riadenie spotreby) vedie k:
- prepadom cien v niektorých hodinách,
- extrémnym špičkám cien v iných hodinách,
- vyššej neistote pre odberateľov.
- To zásadne komplikuje plánovanie výroby a nákupu elektriny pre priemysel.
- Prenosová sústava a úzke miesta majú priamy vplyv na cenové rozdiely
Prezentácia SEPS potvrdila, že:
- úzke miesta v prenosovej sústave a nedostatočná cezhraničná kapacita spôsobujú regionálne cenové rozdiely,
- plnenie požiadavky 70 % MACZT je pre SR technicky náročné a viazané na dlhodobé investície,
- rozvoj a obnova prenosovej sústavy si do roku 2034 vyžiada investície na úrovni cca 1,1 mld. €.
Bez posilnenia sústavy nemožno očakávať zníženie cenových rozdielov ani lepšie fungovanie trhu.
- Priestor pre riešenia existuje, no vyžaduje kombináciu nástrojov
Diskusia ukázala, že neexistuje jedno univerzálne riešenie. Ako realistické sa javia najmä:
- dlhodobé kontrakty (PPA, forwardy) ako nástroj znižovania cenového rizika,
- lokálne zdroje a batériové úložiská – ako doplnkové riešenie pre časť priemyslu,
- adresné opatrenia pre energeticky náročné podniky, ktoré zohľadnia ich špecifický profil spotreby.
Zároveň zaznelo, že bez aktívnej úlohy štátu (tarify, schémy podpory, regulačné nastavenie) trh sám o sebe ceny pre priemysel krátkodobo nevyrieši.
Ako budeme pokračovať
Stretnutie potvrdilo, že pri téme energetiky má zmysel pokračovať v otvorenom a vecnom dialógu medzi priemyslom, regulátorom a energetickými spoločnosťami. APZD naň nadviaže ďalšími odbornými rokovaniami s cieľom zjednotiť pozície svojich členov.
Pracovať budeme aj na formulovaní diferencovaných prístupov pre energeticky náročné podniky a ostatný priemysel, na identifikácii opatrení, ktoré si navzájom nekonkurujú – napríklad v oblasti TPS, dotácií či sieťových poplatkov – a na pokračovaní odborného dialógu s vládou SR a Ministerstvom hospodárstva SR.
Členovia APZD sa zároveň zhodli, že zelené riešenia v energetike majú svoju budúcnosť a že ide o smer, ktorým sa bude energetika ďalej uberať. Ideme preto hľadať také opatrenia, ktoré pomôžu znižovať ceny energií najmä pre vysokoenergeticky náročné podniky a pritom nebudú brániť postupnému zavádzaniu obnoviteľných zdrojov do siete.
So zvyšujúcou sa efektivitou technológií, ako sú vodík, solárne, veterné či bioplynové zdroje, bude ich úloha v energetickom mixe prirodzene rásť. APZD združuje rôzne typy podnikov a práve táto rôznorodosť vytvára priestor na odbornú diskusiu a hľadanie kompromisov, v rámci ktorých spoločne vieme určovať, ako by mal energetický mix vyzerať tak, aby vyhovoval rôznym typom priemyselných odberateľov.
Na tomto základe chceme presadzovať kroky, ktoré zohľadnia potreby menších firiem aj energeticky náročných podnikov a prispejú k dostupným a predvídateľným cenám energií pre slovenský priemysel.
APZD
