APZD sa usilovala na tripartite presadiť, aby budúcoročná minimálna mzda vychádzala zo zákonného automatu. Bola by tak vo výške 744 eur, čo predstavuje 57 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Podľa nás je tento vzorec určovania minimálnej mzdy dostatočný a percento v ňom uvedené nie je potrebné navyšovať.
Európska únia (EÚ) vo svojej smernici o minimálnych mzdách totiž navrhuje minimálne zárobky vo výške 60 % z mediánovej alebo 50 % z priemernej mzdy. Ak porovnáme našu priemernú a minimálnu mzdu platnú v rovnakom roku, dostaneme sa na 50 %. To ukazuje, že už dnes sa pohybujeme na úrovni odporúčanej EÚ. Jej ďalšie zvyšovanie by bolo pre našu ekonomiku značne rizikové.
Riziká vysokej minimálnej mzdy
Minimálne platy na Slovensku za ostatné roky rastú štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce. Takéto nezdravé, umelé navyšovanie miezd priamo ohrozuje odvetvia s nízkou pridanou hodnotou, oslabuje investičný potenciál firiem, spomaľuje celkovú ekonomickú aktivitu, prepúšťa ľudí z práce a nezamestnaných robí ešte viac nezamestnateľnými.
Je potrebné si uvedomiť, že minimálna mzda nie je len základný zárobok vo výške 750 eur. Slovensko, spoločne s Českou republikou, má až šesť stupňov minimálnej mzdy, čo je v EÚ úplný unikát. V šiestom, najvyššom stupni náročnosti práce, vzrastie budúcoročná minimálna mzda na 1330 eur. Takéto „minimálne“ mzdové náklady sú natoľko vysoké, že pre firmy, nielen z menej rozvinutých regiónov, je veľmi náročné sa s nimi vysporiadať. Preto sme dôrazne vystúpili proti ich masívnemu navyšovaniu a na rokovaní HSR SR sme predniesli požiadavku na zváženie úplného zrušenia stupňov náročnosti práce.
Naviazanie príplatkov bolo chybou
Náklady firiem však nepredvídateľne rastú aj z dôvodu opätovného napojenia príplatkov na minimálne mzdy. V budúcom roku to bude stáť slovenský priemysel o 180 miliónov eur viac oproti súčasnosti. Polovicu z týchto peňazí si však štát ponechá.
„My hovoríme, dajme tých 180 miliónov ľuďom. Prečo ich berieme do štátnej pokladnice? Keď už musia ľudia chodiť na sobotné, nedeľné, alebo nočné zmeny, nechajme tieto peniaze im,“ vysvetľuje postoj APZD prezident Alexej Beljajev.
Minimálne mzdy zaťažené daňami a odvodmi
Priemysel vníma vysokú infláciu a má záujem na tom, aby zamestnanci dostávali viac peňazí. Prezident APZD preto na tripartite upozornil aj na príliš vysoké daňové zaťaženie, ktoré významne znižuje sumu, ktorú pracujúci dostanú reálne vyplatenú. Dokladuje to štúdia Paying Taxes z roku 2020 od spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PwC) a Svetovej banky, ktorá uvádza, že Slovensko má štvrté najvyššie daňové a odvodové zaťaženie práce v rámci krajín Únie.
Podľa nášho názoru by tak mal ľuďom podať pomocnú ruku aj štát. Urobiť to vie veľmi elegantne, napríklad cez nezdaniteľné minimum. To sa u nás v ostatných rokoch takmer nemenilo, pritom daňovo-odvodové zvýhodnenie nízkopríjmových skupín obyvateľstva je v zahraničí bežné.
Dosiahnutá dohoda
Slovenskí politici však nevedia nájsť konsenzus často ani v základných otázkach. Škodí to krajine a polarizuje spoločnosť. Musíme to zmeniť. So sociálnymi partnermi na tripartite sme sa preto rozhodli vyslať verejnosti signál, že napriek rozdielnym názorom je možné efektívne diskutovať a dospieť k dohode. Preto sme podporili návrh zvýšiť minimálnu mzdu na 750 eur, čo je o 6 eur viac nad rámec zákonného automatu. Po druhýkrát v histórii sme tak určili minimálnu mzdu spoločnou dohodou. Je to jasné posolstvo, ktoré ukazuje, že tam, kde sa diskutuje, vznikajú dobré riešenia.
Program rokovania
-
- Prerokovanie sumy mesačnej minimálnej mzdy na rok 2024 (podľa § 7 ods. 3 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde: „Ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov nedohodnú na určení sumy mesačnej minimálnej mzdy do 15. júla, prerokuje ju Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky do 31. augusta.”)
Č. m.:
Predkladá: - Nariadenie vlády Slovenskej republiky o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných zamestnaniach v oblasti priemyslu.
Č. m.: 16248/2023-M-OPVA
Predkladá: ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny - Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v oblasti podpory výroby elektriny a niektoré súvisiace podmienky vykonávania regulovaných činností.
Č. m.: 18064/2023/BA
Predkladá: predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - Rôzne:
• Stav energetickej pomoci (výzva podľa schémy 2.4) pre energeticky náročné podniky (APZD)
Č. m.:
- Prerokovanie sumy mesačnej minimálnej mzdy na rok 2024 (podľa § 7 ods. 3 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde: „Ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov nedohodnú na určení sumy mesačnej minimálnej mzdy do 15. júla, prerokuje ju Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky do 31. augusta.”)
Dokumenty na stiahnutie
APZD
